Obdobie dažďov neznamená to čo som si predstavovala - že bude v kuse pršať. Ono je to vlastne taká jar s 30 stupňovými teplotami. Sem tam spŕchne a keď spŕchne, tak to stojí za to. Inak spozorovala som zaujímavý jav: okná auta sa zahmlievajú zvonka!!! Sa mi nechcelo veriť vlastným očiam :-).

Dominikánsky obed alebo večera pozostáva z ryby alebo kuraťa, ryže, fazúľ a varenej zeleniny. Prečo ju nemôžu naservírovať čerstvú, ale musia z nej vyrobiť blato? Ku kuraťu zvyknú podávať špagety. Jo a ešte zemiaková kaša je ich obľúbená. Teda ono sa to podobá na zemiakovú kašu, ale je to vyrobené z iných odrôd zemiaka či kieho ďasa, alebo dokonca z banánov.

Tuším prvý krát v živote som bola odkázaná orientovať sa podľa slnka :-). Ale aj tak sa dá, vždy lepšie ako sa lámanou španielčinou spýtať na cestu. Niežeby som bola hrdá ako spermia, ale títo ľudia keď zistia, že nerozumieš, tak sú takí ochotní ti to vysvetliť ešte lepšie - to znamená, že na teba začnú chrliť pár minútové preslovy miesto toho, aby polopatisticky a čo najjednoduchšie vysvetlili čo a ako.

Taká nečakaná vlna je nezaplatiteľná - prepláchne vám nosohltan jedna radosť a potom na vyštípané hrdlo to dominikánske pivo hneď lepšie chutí. Dominikánci nemajú problém piť alkohol na slnku, od rána do večera. Na pláž si donesú prenosné chladničky, v ktorých je lepší repertoár alkoholu a drinkov ako v mojom hotelovom minibare. A nemajú problém potom sadnúť za volant. A prečo by aj hej, veď policajti aj tak nemajú techniku na to, aby zmerali alkohol v dychu.

Prichádzam k záveru, že počas pracovných dní je to tu na milú keďveš. Cez deň makám jak najatá a snažím sa vysvetliť šéfovi, že zem je guľatá. Večer zdvihnem kotvy z roboty okolo siedmej a môžem akurát tak zakotviť v hoteli, lebo vonku je tma, žiadni kamaráti u ktorých by som stavila a tak.

Vrátnik v bielej košeli, s kravatkou a slnečnými brílami, jak agent s teplou vodou, otvára vráta s patričnou dôležitosťou (nevedieť o ňom, že je vrátnik, tak si myslím, že je miestny mafián) a malý čierny upratovač v modrej košieľke utekal na parkovacie miesto kde sme mali namierené. Tak sme si mysleli, že nám odstráni cestársku kuželku z pľacu (tak sa tu rezervujú parking miesta, žiadne tabuľky s menami / špz-kami), ale on začal zametať to parkovacie miesto!!!

Frederikova manželka nás vystríhala, aby sme nešli do Plaza Lama (obchod) – a tak sme šli. Taktiež povedala, aby sme nešli do chudobných štvrtí, a nám sa to podarilo. A povedala, aby sme nejazdili v noci a tak sme si zajazdili. (Inak, tu sa stmieva o šiestej. Tak čo, budem sedieť na hoteli, či čo?)