Nakoniec to ani nebol taký blbý nápad, tá pyžamová párty.

Dnes si ho konečne kúpim. Tak som sa rozhodla. Nejaký čas som síce váhala. A potom - musela som na neho šetriť. Nechcem totiž žiadny lacný šmejd, ktorý sa mi po pár dňoch pokazí. Chcem naozaj kvalitný kúsok. Rozmýšľam, že by mal mať striebornú farbu. A dlhú výdrž bateriek. Už sa naň fakt teším.

Ona sa stále pozerá! Prečo sa stále na mňa pozerá? Zdvihol som hlavu a..., a naozaj - stále sa na mňa pozerala. Prečo si nevytiahne aj ona svoj mobil alebo časopis? Prečo musí hľadieť priamo na mňa?

"Máš tu nejakú ochranu?" zastavil som ju v poslednej chvíli.
"Nie."
"No do paže," prebleslo mi v mozgu, ktorý som v danom okamihu aj tak nemal. Teda aspoň podľa tvrdenia feministiek - môj mozog práve zvierala Denisa v pravej ruke.
"A ty?" opýtala sa ona.
Pokrútil som záporne.
"To je dobre..."
...
A ja som vtedy začal počítať druhú mocninu čísla 125. Totiž, vždy keď chcem dlhšie vydržať, počítam druhé mocniny. Začal som číslom 101 a postupne, pri každom ďalšom sexe, ju počítam z čísla väčšieho o jedna. Je vám však asi jasné, že ako kalkulačka by som sa neuživil.

"Niekto tu je," zašepkal som tak potichu, aby ma ten niekto nepočul, no zároveň aby Denisa pochopila, že ma to dostatočne vyviedlo z miery.
"To budú naši," zamrmlala v polospánku, trochu sa pomrvila a pritiahla na nás perinu. Nespravila nič viac.
"Za koľko sekúnd (alebo minút !!!) sa dokážem obliecť a zoskočiť dole z balkóna?" rozmýšľal som v duchu. No v tom strese som si nevedel ani spomenúť, na ktorom poschodí je vlastne táto izba.

"Dnes nemám chuť," dodala pokorne a prešmykla sa popri ňom von. Ostal tam stáť sám - zo zrkadla na stene sa na neho škeril jeho vlastný ksicht. Vždy pokladal svoj ksicht za trápny, neznášal ho na fotkách, neznášal ho v zrkadle. Zdalo sa mu to také divné, pozerať sa na svoju tvár. A teraz si pripadal ešte väčší blb ako zvyčajne.

6.7.2005, vo veku 78 rokov, zomrel spisovateľ Evan Hunter.

Najprv nechcela deti ona, potom už ani on. Ani nie dva roky po svadbe zistila, že okrem nej preťahuje aj iné. Vždy to tak robil. Najprv sa chcela rozviesť, no potom ju to prešlo.
Myslela si: "Tak toto je tá pravá láska". Zbožňovala ho, uctievala ho, urobila by pre neho všetko. Teraz už vedela, že to bol len klam. "Nuž krava som," hovorievala si pri spomienkach na tieto časy.

"Ja som sa na teba nevykašľal, to ty si ma podviedla!" snažím sa brániť.
"Prečo si myslíš, že som ťa podviedla?"
"Lebo si spala so svojím bývalým."
"A tu presne je problém! Vykašľala som sa na teba preto, lebo mi vôbec neveríš."
"Verím."
"Neveríš."
"Verím ti."
"Neveríš! Stačí, aby ti hocijaký chmuľo na ulici povedal, že ma pichal do zadku a hneď si na jeho strane! Takto mi veríš?"

Jeden schod, to je presne 18 centimetrov. A presne toľko jej chýbalo k tomu, aby boli rovnako vysokí. A to už veru nezmenia. 18 centimetrov, 21 kilogramov, 8 rokov.