Poviedky

Poviedky o živote, zo života, vymyslené aj skutočné, vážne aj veselé.

Dnes si ho konečne kúpim. Tak som sa rozhodla. Nejaký čas som síce váhala. A potom - musela som na neho šetriť. Nechcem totiž žiadny lacný šmejd, ktorý sa mi po pár dňoch pokazí. Chcem naozaj kvalitný kúsok. Rozmýšľam, že by mal mať striebornú farbu. A dlhú výdrž bateriek. Už sa naň fakt teším.

Ona sa stále pozerá! Prečo sa stále na mňa pozerá? Zdvihol som hlavu a..., a naozaj - stále sa na mňa pozerala. Prečo si nevytiahne aj ona svoj mobil alebo časopis? Prečo musí hľadieť priamo na mňa?

Píše sa rok 2057. Populačná krivka znovu poklesla a tak sa vláda i tento rok rozhodla sprísniť zákon o antikoncepčných prostriedkoch. Jeho podstata je jednoduchá: všetky antikoncepčné prostriedky sú dostupné iba pre partnerov, ktorí už majú aspoň 2 deti. Začína sa formovať čierny trh s antikoncepciou. Pripravovaná siedma novela antikoncepčného zákona bude preto obsahovať: Každý bezdetný jedinec starší ako 25 rokov, pritom je jedno, či ide o muža alebo ženu, takže každý takýto jedinec sa musí podrobiť lekárskemu vyšetreniu. Ak sa preukáže, že je zdravotne spôsobilý/á na plodenie detí, do dvoch rokov musí prostredníctvom DNA dokázať, že nejaké dieťa splodil/a. Ak sa tak nestane, hrozia mu/jej vysoké finančné pokuty, pre recidivistov dokonca nútené rodičovstvo s náhodne vybraným jedincom opačného pohlavia.

Rozplakalo ju to. Vlastne ju to priviedlo do nepríčetného hnevu sprevádzaného plačom, krikom a chuťou rozbíjať všetko okolo seba. Odniesla to našťastie len porcelánová soška delfína, ktorá bola práve poruke.

"Moja stará mama odišla..." zaševelil a oči sa mu na stotinu sekundy zaliali slzami.
"Viem..." odvetil strom bez tváre.
"Odkiaľ to vieš?" spozornel chlapec a nenápadne sa prisunul bližšie.
"Tvoje srdiečko mi to pošepkalo..." zanôtila vŕba a konáre sa pohli v neviditeľnom vánku.

"Dnes nemám chuť," dodala pokorne a prešmykla sa popri ňom von. Ostal tam stáť sám - zo zrkadla na stene sa na neho škeril jeho vlastný ksicht. Vždy pokladal svoj ksicht za trápny, neznášal ho na fotkách, neznášal ho v zrkadle. Zdalo sa mu to také divné, pozerať sa na svoju tvár. A teraz si pripadal ešte väčší blb ako zvyčajne.

Najprv nechcela deti ona, potom už ani on. Ani nie dva roky po svadbe zistila, že okrem nej preťahuje aj iné. Vždy to tak robil. Najprv sa chcela rozviesť, no potom ju to prešlo.
Myslela si: "Tak toto je tá pravá láska". Zbožňovala ho, uctievala ho, urobila by pre neho všetko. Teraz už vedela, že to bol len klam. "Nuž krava som," hovorievala si pri spomienkach na tieto časy.

Jeden schod, to je presne 18 centimetrov. A presne toľko jej chýbalo k tomu, aby boli rovnako vysokí. A to už veru nezmenia. 18 centimetrov, 21 kilogramov, 8 rokov.

Oliver sa opäť objavil v dobe skoro súčasnej...
Neskutočné. Zbytočne hľadám paralelu s niečím podobným čo som zažil alebo počul. Ako sa zachovať?...
Snažím sa usporiadať si myšlienky. Modré oči, labutí krk, vek niečo medzi 25 a 30. Výška skoro ako ja. Kto to môže byť?...
Čím som bližšie k Redute tým viac vo mne rastie napätie. Snažím sa ešte o tom porozmýšľať. Mozog mi ale nejako nefunguje. Len v žalúdku sa mi rozlieva napätie z očakávania. Míňam stanovisko taxíkov a zároveň aj poslednú šancu vyhnúť sa stretnutiu...

Stratený Oliver sa objavuje v osemdesiatych rokoch...
80's na Slovensku a socialistické zriadenie v plnom rozkvete. Dnes bežné veci boli vzrušujúcim zážitkom. Napríklad vypočuť si muziku na pašovaných platniach. Tie sa už však už dali zohnať na ilegálnych, ale verejne známych burzách. Obliekať sa podobne ako naše hudobné idoly znamenalo byť nepriateľom krajiny a jej scestných ideológií, ale aj presvedčeným rebelom. Je pravda, že za podobné veci sa už nezatváralo. Hrozili "iba" horšie známky v škole bez šance prižmúrenia oka od uvedomelých pedagógov.
Existovali však aj neospravedlniteľné prečiny voči socialistickej demokracii. Napríklad taká emigrácia, pochopiteľne do "nedemokratických" kapitalistických krajín. Dala niečo ako punc vraha všetkým rodinným príslušníkom i priateľom toho šťastlivca. Tí mali smolu a úplne nechtiac sa stali objektom záujmu štátnej bezpečnosti známej ako ŠTB.
V tomto čase Oliver zažil tú, až bolestivo krátku, epizódku s Dankou. Pomaly sa mu začína pred očami rozvíjať príbeh. Asi to bude emocionálnou silou zážitku, že vidí všetky detaily.
Priatelia, berte to ako malú exkurziu do osemdesiatych rokov. Boli to pekné časy pomaly sa roztápajúceho socializmu. Hoci v určitých situáciách to bola doba, ktorú možno smutne charakterizovať ako dobu, keď boli okolnosti silnejšie ako vlastná vôľa.