Nakoniec to ani nebol taký blbý nápad, tá pyžamová párty.

Dnes si ho konečne kúpim. Tak som sa rozhodla. Nejaký čas som síce váhala. A potom - musela som na neho šetriť. Nechcem totiž žiadny lacný šmejd, ktorý sa mi po pár dňoch pokazí. Chcem naozaj kvalitný kúsok. Rozmýšľam, že by mal mať striebornú farbu. A dlhú výdrž bateriek. Už sa naň fakt teším.

Ona sa stále pozerá! Prečo sa stále na mňa pozerá? Zdvihol som hlavu a..., a naozaj - stále sa na mňa pozerala. Prečo si nevytiahne aj ona svoj mobil alebo časopis? Prečo musí hľadieť priamo na mňa?

"Dnes nemám chuť," dodala pokorne a prešmykla sa popri ňom von. Ostal tam stáť sám - zo zrkadla na stene sa na neho škeril jeho vlastný ksicht. Vždy pokladal svoj ksicht za trápny, neznášal ho na fotkách, neznášal ho v zrkadle. Zdalo sa mu to také divné, pozerať sa na svoju tvár. A teraz si pripadal ešte väčší blb ako zvyčajne.

Najprv nechcela deti ona, potom už ani on. Ani nie dva roky po svadbe zistila, že okrem nej preťahuje aj iné. Vždy to tak robil. Najprv sa chcela rozviesť, no potom ju to prešlo.
Myslela si: "Tak toto je tá pravá láska". Zbožňovala ho, uctievala ho, urobila by pre neho všetko. Teraz už vedela, že to bol len klam. "Nuž krava som," hovorievala si pri spomienkach na tieto časy.

Jeden schod, to je presne 18 centimetrov. A presne toľko jej chýbalo k tomu, aby boli rovnako vysokí. A to už veru nezmenia. 18 centimetrov, 21 kilogramov, 8 rokov.

Zbadal som ju na konci ďalšej dediny. Stála na zastávke autobusov, skrytá pod plechovým prístreškom. Keď počula prichádzať auto, vyskočila do dažďa, na špičkách preskočila mláku a zamávala mi zdvihnutým palcom.