GENDZOve stránky

články, poviedky, reportáže, cestopisy, fotografie
GS Poviedky, články a reportáže | ZJM Život je malina
OBSAH
Reklama
Nápisy, značky a cedule
Zaujímavé, humorné či nezvyčajné značky, nápisy, oznamy a iné cedule.
Nieco navyše
Sútaž
Nová súťaž už čoskoro!
Servisné infošky
Práve nás číta 31 ľudkov.
Počet článkov: 350.

About O tejto stránke
Alist Zoznam autorov
Mail Kontakt na admina

Schneeberg

Téma: Rakúsko
Autor: Gendzo macher - pozrieť články
Publikované: 07.09.2011, 19:43 / Pocet zobrazení: 4253

Hora Schneeberg je so svojimi dvomi vrcholmi Kaiserstein a Klosterwappen najvyššia hora Dolného Rakúska, najvýchodnejšia alpská dvojtisícovka a zároveň aj jedna z najbližších dvojtisícoviek dostupných zo Slovenska. Básnik by povedal, že jej dva vrcholy ležiace tesne vedľa seba sú ako ženské prsia, týčiace sa nad lonom tvoreným z okolitých alpských údolí :-). Nechajme však básnikov snívať a poďme k veci! Schneeberg sa nachádza iba 130km od Bratislavy a keďže ho máme tak na skok, vybrali sme sa tam na výlet. V tomto cestopise vám ponúkam fotografie z miesta činu a tiež popis našej turistickej trasy.
Schneeberg má dva vrcholy, ktoré ležia blízko vedľa seba - Kaiserstein (2061 mnm) a Klosterwappen (2076 mnm). Samozrejme, v okolí Schneebergu je možné podniknúť množstvo rôznych výletov a turistických prechádzok. Keď sa tam však dotrepete až zo Slovenska, určite budete chcieť vyjsť až na najvyšší vrch. Takže takto priatelia, cesty hore sú v podstate dve: prvá je jednoduchšia, menej náročná, ale zato drahšia; druhá lacnejšia, ale zato namáhavejšia.

Schneeberg mapa
Pre lepšiu názornosť som pre vás nakreslil túto mapku. Na mape je naša turistická trasa vyznačená žltou farbou. Čierna farba je zubačková železnica, sivá asflatky.

Tá menej náročná cesta vedie z dediny Puchberg am Schneeberg (577mnm) zubačkovou železnicou až na jej vrchnú stanicu Hochschneeberg (1796mnm). Odtiaľ sa dostanete na Kaiserstein po širokom kamenistom chodníku asi za 1 hodinu rezkej turistickej chôdze. Spiatočný lístok na zubačku je však poriadne mastný (dospelá osoba 33€), navyše si ho musíte zakúpiť vopred cez internet, pretože najmä v prípade pekného počasia je jeho kúpa priamo na mieste nemožná.

My sme si teda vybrali druhú - trochu náročnejšiu trasu. Nielen pre cenu samotného lístka zubačky, ale aj pre turistický zážitok - veď zadky si môžeme vlakom prevážať aj doma :-). Naša púť začala v dedinke Losenheim, ktorá sa nachádza 6km za spomínaným Puchbergom. Kúsok nad dedinou je lyžiarsky vlek a ešte kúsok ďalej spodná stanica sedačkovej lanovky (871mnm). Auto zanechávame na parkovisku pri lanovke (parkovné zadarmo) a za 6,50€ na osobu (jednosmerný lístok) sa nechávame vyviesť na Edelweisshutte (1235mnm). Odtiaľ pokračujeme smerom hore po žltej turistickej značke "Fadensteig". Okrem nej je možné hore napredovať aj po menej náročnej ceste - predpokladáme však, že je dlhšia a nemá taký pekný výhľad.


Začiatok našej turistiky - spodná stanica lanovky za dedinou Losenheim. V pozadí parkovisko, kde sme nechali auto.
Vrchná stanica lanovky neďaleko Edelweisshutte. Odtiaľto už iba peši...
Chalúpka na zelenej lúke ako z časopisu, neďaleko Edelweisshutte.
Chalúpka na zelenej lúke - pohľad odniekadiaľ zhora.
Plošinka s výhľadom asi v 1/3 stúpania.
Cesta hore je riadne kamenistá...
Cesta hore je riadne kamenistá...
Cesta hore je riadne kamenistá...
Cesta hore je riadne kamenistá...

Zablúdiť nie je kam, stačí sa držať hesla "stále smerom hore" a navyše, za pekného počasia sa tade valí celkom obstojné množstvo turistov. Po prudkom a obtiažnom stúpaní, v závere dokonca cez 2 krátke komíny, dostávame sa na akúsi náhornú plošinu (1722mnm). Potom už chodník pokračuje v miernejšom sklone až na prvý cieľ našej cesty - Kaiserstein. Okrem nádherného výhľadu tu na vás čaká aj horská chata Fischerhutte, kde si môžete dať nejaké to pivo, kávu, či niečo na zjedenie. Náš celkový čas po tento bod bol 2,5 hodiny.


Na vrchole najvyššieho stúpania - začiatok náhornej plošiny (1722mnm).
Miernejší chodník smerom na vrch Kaiserstein.
Horská chata Fischerhutte na vrchole Kaiserstein. To napravo v pozadí je už druhá dvojtisícovka Klosterwappen
Výhľad z vrchu Kaiserstein smerom do doliny.
Výhľad z vrchu Kaiserstein smerom na kamenné hory.
Výhľad z vrchu Kaiserstein smerom do doliny.
Pohľad z vrchu Kaiserstein smerom na Klosterwappen.
Pohľad od chaty Fischerhutte smerom na prístupový chodník smerom od zubačky.

Z Kaisersteinu je to po hrebeni už na skok na najvyšší vrch nášho výletu - Klosterwappen. Okrem oceľového kríža tu môžete zhliadnuť nejaké škaredé telekomunikačné antény - aspoň však pod nimi nefúkalo. Tu už stretávame húfy turistov, ktorí sa sem dostali z opačnej strany spomínanou zubačkovou lanovkou. Rozlíšiť nás je vcelku jednoduché - zatiaľ čo my sme spotení, máme batohy, nepremokavé vetrovky a zväčša turistické topánky, zubačkovci sú oblečení v ležérnom "mestky športovom" štýle (rifle, tenké mikiny a botasky).

Keď sme sa už dosýta pokochali výhľadom, opúšťame Klosterwappen opačným smerom ako sme prišli - smerujeme na vrchnú stanicu zubačky Hochschneeberg. Cestou prechádzame okolo stáda kráv, ďalšej chaty Damböck haus a tesne okolo vrchu Waxriegel (1888mnm). Aj napriek tomu, že tie kravy sú síce alpské no určite nie sú fialové, všetci turisti si ich (a sa s nimi) fotili :-).


Pohľad z vrchu Klosterwappen smerom naspäť na Kaiserstein a horskú chatu Fischerhutte.
Železný kríž na vrchu Klosterwappen.
Turistický chodník na vrch Klosterwappen. Tie palice označujú chodník v zime, keď je vonku sneh. Klosterwappen je totiž obľúbeným výletným miestom pre skialpinistov.
Horská chata Fischerhutte - pohľad od spodu z prístupového chodníka.
Horská chata Damböck haus.
Pohľad na Klosterwappen (vľavo) a Kaiserstein (vpravo).
Pravá alpská krava :-).
Ešte jeden fľoch okom na Kaiserstein.
Vrch Waxriegel - prechádzali sme len takto okolo, hore sa nám už nechcelo.

Na vrchnej stanici zubačky sa nachádza kaplnka Elisabethkirchlein, galéria Voka a reštaurácia. Od kaplnky je opäť perfektný výhľad na celú dolinu. Mali sme šťastie, pretože sme videli aj historickú parnú zubačku, ktorá premáva iba 1x do týždňa - vždy v nedeľu (a samozrejme za príplatok).

Naša cesta pokračuje ďalej po žltej značke - chceme sa dostať na jednu zo spodnejších staníc horskej železnice - Baumgartner (1400mnm). Po pár sto metroch máme na výber žltú alebo zelenú trasu. Zelená je jasne označená nápisom "Baumgartner", takže ďalej sme pokračovali po nej. Máme však pocit, že by nás tam doviedla aj žltá a možno je aj kratšia, ale toto nemáme overené, takže odporúčam použiť iba na vlastné riziko. Z vrchnej stanice zubačky nám to na Baumgartner trvalo ďalšiu 1 hodinu.

Priamo na železničnej stanici vraj predávajú skvelé buchty a kvôli nim tu má zubačka dokonca 5 minút prestávku. Cestujúci sa vyhrnú von z vlaku, kúpia si po buchte a vlak pokračuje ďalej. Buchty sme si kúpili aj my, no musím konštatovať, že sa jedná len o pascu na turistov. Boli síce relatívne veľké (asi ako chlapská päsť), plnené marhuľovým alebo slivkovým lekvárom, no jedna stála 2,5€! A poviem vám: Toľký peniaz tá buchta určite hodná nebola! V hocijakom hypermarkete kúpite porovnateľnú ak nie aj lepšiu...


V pozadí kostolík Elisabethkirchlein. Tá hnedá škaredá opacha vpredu je galéria Voka.
Horná stanica zubačkovej železnice Hochschneeberg.
Zubačkový vlak práve prichádza do stanice.
Stará parná zubačková lokomotíva - takéto tu dlhé roky premávali.
Parná zubačka práve odchádza zo stanice.
Pohľad smerom na Puchberg od kostolíka Elisabethkirchlein.
Pohľad na Hochschneeberg od medzistanice zubačky Baumgartner.
Akýsi hrad - nachádza sa už pri asfaltke, ktorou sme prišli do Losenheimu.

Naša cesta pokračuje ďalej po žltej značke. Po asi 200 metroch križujeme zubačkovú trať (pozor, nemiňte odbočku doľava!) a potom cez les stále dole a dole a dole. Až ma úplne boleli kolená a stehná. Kým doteraz sme sa všade zrážali zo zástupmi turistov, tu niet ani živej duše. Po hodine lesného zjazdu sa ocitáme v dedinke Schneebergdorfl, ktorá sa opticky nachádza medzi Puchenbergom a Losenheimom, avšak trochu mimo hlavnej cesty.

Pokračuje smerom dole po afaltke a po cca 250 metroch zabočíme pri tyrkysovo-zelenom dome doľava na štrkovú cestu. Tá nás doviedla späť na hlavnú asfaltku, po ktorej sme sa vrátili až na koniec Losenheimu, kde sme mali pri spodnej stanici sedačkovej lanovky zaparkované auto.

Pár viet na záver:
Celkový čas výletu, t.j. od auta k autu: 9 hodín.

Kúpte si mapu (predávajú ju napríklad v Puchbergu), ale dobre si preverte farbu turistickej cesty. Realita sa občas nezhoduje s mapou.

Aj keď je vonku pekne, hore zvykne riadne fúkať a teplotný rozdiel oproti parkovisku v doline môže byť aj viac ako 10°C.

Hodnotenie článku:
Dobre22 Zle1
Prihlás sa, prosím
Email
Heslo
Zapamätať:    
NAJčítanejšie články
NAJlepšie články
Posledné komentáre
Vyhľadávanie
Reklama
Spriatelené weby




© Gendzo macher, 2011  |  www.gendzo.sk/gs  |  admin@gendzo.sk