Gendzo macher
GENDZOv mikroblog - to sú krátke postrehy, myšlienky, ale aj aktuálne, súkromné či pracovné udalosti, ktoré ma v mojom nudnom živote postretnú.
Pozri profil blogera.
Futbal, súťaže pre deti, guláš, úpal...
Dávid bol členom futbalového mužstva. Prvý zápas prehrali, druhý vyhrali a tak skončili na treťom mieste.
Na obed bol školský guláš. Na to, že bol školský, bol celkom pikantný. Inak dosť dobrý.
Všetci účastníci turnaja dostali nakoniec medaily a nejaké ceny, takže deti mohli byť spokojné.
Etapa "prípravné práce" ukončená.
Takto nejako by mohla znieť titulka v Novom čase. Mercedes je vždy lepší ako Opel Astra dve generácie starý model. Alebo ani nie?
Dnes máme zákaz vjazdu autom do areálu, keďže okolo obeda sa očakáva kulminácia Dunaja. A aj keď sa nepredpokladá preliatie hrádzí, auto som radšej nechal doma. Veľké firmy/banky v centre mesta sa obložili vrecami z pieskom, nad mestom lietajú vrtuľníky - pomaly to tu vyzerá ako v bojovej zóne.
Napriek pozitívnym správam, že sa to nepreleje, keď sa pozriem von z okna kancelárie, nemám dobrý pocit. Som síce na prvom poschodí, ale vďaka mojej strešnej "predzáhradke" mám stále dojem, že som kdesi v pivnici :-)
Jo a aby som nezabudol, najväčší zážitok z dnešnej cesty MHD do práce - videl som chlapíka počúvať walkman. Chápeš, normálne taký ten kazeťák na dve tužkové baterky a s mechanickými tlačítkami play/stop/FF.
Môj dnešný Mercedes, čo mi pridelil dopravný podnik na cestu do práce.
Pohľad z pracovného okna.
No predsa Dunaj! Toľko ľudí na moste čo si včera fotilo Bratislavu som ešte nevidel.
Cynický zápisník: Včera sme sa pridali k stádu a boli sme sa aj s deťmi pozrieť na rozvodnený Dunaj. Deťom sa to celkom páčilo :-). Parkovanie v podzemnej garáži River parku bolo síce trochu adrenalínové - už im tam presakovala voda cez steny. Ale inak fajn výlet.

Dnes ďalší nepríjemný zákaznícky zážitok. Tentokrát Bratislavská vodárenská spoločnosť. Som rád, že mi aspoň raz do týždňa niekto pripomenie, že ešte stále žijem na Slovensku.
Pani Henrieta T. dnes asi nemala dobrý deň. Najprv ma zdrbala, že neviem čo to znamená "pripojenie na T-kus". Keď som sa jej pokúšal vysvetliť čo vlastne chcem, prerušila ma v strede vety a zdrbala ma znovu, že jej to nemám vysvetľovať, ona sa ma pýta na T-kus. Potom ma zdrbala, že veď v to mám napísané v ich vyjadrení k prípojke, tak či som si ho čítal. A tiež v žiadosti o vyjadrenie (ktorú mi však vtedy vypisovala iná, o trochu milšia, teta). Nakoniec to ukončila slovami, citujem: "No vidím, že my si rozumieť nebudeme..."
Odbočka autora: Som fakt zvedavý, či ona vie IP adresu svojho počítača. A či vôbec vie, čo je to IP adresa...
Celé naše posedenie pokračovalo takým tým bežným folklórom, akým sa s vami dokáže baviť monopolný poskytovateľ hocijakých služieb:
"List vlastníctva tu máte?"
Podávam teda oba listy vlastníctva - aj na cestu aj na pozemok.
"Prečo mi dávate dva?"
"Jeden je na dom a druhý..."
"MŇA VÁŠ DOM NEZAUJÍMA!"
alebo
"Akú adresu pripojenia tam mám napísť, keď tam ešte adresu nemám? Mám tam dať..."
Teta mi opäť skočila do reči:
"No nejakú adresu tam dať predsa musíte. Ako máme vedieť, kde to máte? My máme veľa miest."
Ok, tak som tam dal číslo parcely z katastra, nech si s tým robia čo chcú.
a tak podobne...
Chápem, keď niekto nemá dobrý deň. Keď som prvý zákazník a niekto sa ešte poriadne nedostal do pracovného rytmu. No aby sa niekto ku mne správal arogantne a drzo ako opica, pričom ma nenechal ani dohovoriť jedinú vetu a povedať čo vlastne chcem, to už je fakt trochu veľa. Ale keď sa mi nepáči, môžem si zobrať vodu od iného dodávateľa. Jaj, nemôžem? No nič, tak asi budem držať hubu. Alebo?
Včera (sobotu) poobede som ešte potom majstroval takúto elektrickú zásuvku, do ktorej by sa mali pripájať stavbári. Mali by sa a dúfam, že aj budú, len treba najprv vybaviť, aby tam elektrárne pustili aj šťavu. Inak sa pripojiť môžu, no bude im to prd platné. Dúfam, že kým sa prvý krát pripoja, ju niekto z tade aj neuj*be.
Rande číslo 4 sme mali túto sobotu, t.j. včera, kým boli decká na skautskom MDD. Skočili sme si na obed a nakoniec sme zakotvili v Slovak Pube.
Halušky, bryndzové pirohy a strapačky s kyslou kapustou.
Tak dnes som tu prvý, o 30 sekúnd som predbehol iného ranostaja. Ten však aj tak prišiel s náklaďákom.