O slonovi

Slon

Postavila sa nad jeho lehátko tak, že mu zatienila celé slnko. Bol červený ako rak, a to ešte nebol ani obed. Jednoducho sa odmietal nakrémovať. Nie je žiadna fiflena, aby sa mastil trikrát denne. Prižmúrene otvoril oči a nevrlo na ňu zazrel.

„Si videl toho slona?“ spýtala sa opatrne.

„Čo či som videl?“

To bolo jeho, odpovedať otázkou.

„Slona,“ zopakovala nesmelo.

„Kde, prosím ťa, tu môže byť slon?“

„Tam, na tom útese,“ ukázala cez plot smerom k moru.

„Tu slony nežijú,“ odvrkol a zavrel zase oči.

Ako rada by šla a ukázala mu ho. Mohli sa s ním aj odfotiť. Len tak, na pamiatku. „Aha, tak toto je náš slon,“ ukazovali by ho potom priateľom.

A tí by sa čudovali: „Kde ste takého slona našli? No ten je fakt nádherný…“

A všetci spolu by sa potom z toho slona tešili.

Alebo si mohli len tak pri tom slonovi posedieť a oddýchnuť si v jeho tieni. Slon zvykne robiť veľký tieň. A takto uprostred leta je tieň nesporná výhoda. Sedeli by pod tým slonom, najprv by si spravili tú fotku a potom by sa rozprávali. Napríklad aj o tom slonovi. Ako je veľký, koľko veľa rokov tu už asi stojí a či ich dokáže ochrániť pred poludňajším slnkom. Slnko je totiž potvora. Neustále ich láka von: „Poď, pozri ako je tu krásne, všetko žiari, je tu teplo a pohoda.“ No pritom im zakaždým spáli pokožku. Slon je veru iný. Je trochu ďalej, človek musí čosi prejsť, no potom mu poskytne príjemný tieň, obkolesený morským vánkom.

„Otvorili už bar?“

„Uhm.“

„Si už pila, čo?“

„Prečo?“

„Keď tu slonov obzeráš…“

„Somár.“

„Tak mi dones pivo, keď už otvorili.“

Sú ľudia, ktorí celý život hľadajú slona a raz ho aj skutočne nájdu. Ten slon potom s nimi kráča celý zvyšok života, chráni ich pred zradným a nebezpečným slnkom. Občas ten človek síce odbehne, no vždy sa môže ku svojmu slonovi vrátiť a skryť sa v jeho tieni.

Sú však aj ľudia, ktorí slona hľadajú, občas aj nejakého nájdu, no tento im nikdy nie je dosť dobrý. Raz je ten slon malý, inokedy zase priveľký… Niekedy naberú pocit, že slona vôbec nepotrebujú a tak ho odoženú preč. Potom zase nejakého zúfalo potrebujú a tak sa strčia pod hociktoré zviera, čo ide okolo. Nie je to však slon a tak časom aj tak od neho odídu. Pretože slon je proste slon a máloktoré zviera sa mu vyrovná. Teda ak vôbec.

No a nakoniec sú aj ľudia, ktorí na slony kašlú. Celý deň ležia na slnku, mysliac si, že im nechýba. Slnko na nich pečie, praží a oni postupne červenejú viac a viac. Až jedného dňa, keď už úplne zabudnú, ako to pod takým slonom asi vyzerá, keď už budú úplne spečení ako špekáčiky, vtedy si povedia: „Zišiel by sa mi tu slon.“ No žiaľ, vtedy už naokolo nebude žiadny voľný. Muž sa vtedy pozrie do diaľky – tam niekde by mal byť ešte jeden, ten na tom skalnatom útese, čo o ňom rozprávala. No muž je z toho slnka strašne unavený, oťapený a malátny.

„Kašlem ja na toho tvojho slona,“ povedal, plechovkou od piva si schladil čelo, a zvalil sa naspäť na lehátko. Chvíľu zaváhala a potom sa postavila nad neho tak, aby jej tieň prikryl čo najviac z jeho načervenaného tela.


Gendzo

Cez deň pracujem ako IT manažéris. Po nociach robím vlastné web stránky a píšem články. Rád varím, cestujem a lúštim hlavolamy. Vo voľnom čase cvičím power jogu, čítam knihy a hľadám geokešky. A som šťastný majiteľ jednej skvelej manželky a dvoch detí k tomu. www.gendzo.sk/autor/gendzo-macher

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.