Pošli chlapa nakupovať
„Nakupuješ?“ opýtal sa ma pri regáli s vajíčkami, tesne na konci studenej uličky.
„Prosím?“ zareagoval som udivene.
„Ty tu pracuješ?“ opýtal sa znovu.
Vari vyzerám ako predavač? Moje oblečenie im nie je vôbec podobné a navyše – tlačím vozík! A prečo mi tento ujo vlastne tyká?
„Nie, nakupujem!“ odvetil som ujovi. Vekový rozdiel medzi nami bol značný, takže to tykanie som napokon mlčky akceptoval.
„Hm, nakupuješ, nakupuješ…“ zašomral. „Som si myslel, že si predavač.“
„Hľadáte niečo?“ spýtal som sa. V ruke zvieral malý lístok s nákupným zoznamom a na tvári mal bezmocný výraz.
„Droždie, detskú výživu, tvaroh a tlačenku…“ prečítal z lístka. „Ja som tu ešte nebol. Poslali ma nakupovať.“
Asi je u niekoho na návšteve, nudí sa a tak ho chceli spraviť aspoň trochu užitočným. Nuž ho poslali do obchodu.
„Droždie máte tu hneď,“ podal som mu do ruky malú kocku.
„Potrebujem tri.“
„Detská výživa bude asi tam, pri pohároch,“ ukázal som opačným smerom. Je to už pár rokov, čo som naposledy kupoval detskú výživu.
„A tú tlačenku nájdete tuto hneď rovno. Tu nemajú mäsový pult, tu majú všetko balené v krabičkách,“ snažil som sa mu vysvetliť princíp.
Cestou k tlačenke sme natrafili na tvaroh.
„Hen máte aj ten tvaroh.“
„Potrebujem jemný za 69 centov,“ čítal z lístka, snažiac sa identifikovať ho najmä podľa ceny.
„Taký tu nie je,“ preletel som očami po všetkých druhoch tvarohu. „Je tu nejaký za 59 centov, alebo potom jemný za euro dvadsaťdeväť, v takomto kýbliku,“ snažím sa vybaviť jeho nákup čo najlepšie a najrýchlejšie.
„Mám kúpiť jemný za 69 centov,“ presviedča ma dedko.
„Dobre, dobre, ale za 69 centov tu žiadny nie je,“ šomrem si popod nos. „Iný tu fakt nevidím, však zoberte tento za 59. Čo mu chýba?“
„Mal som doniesť jemný za 69…“
„Mládenci a vy čo hľadáte?“ opýtala sa nás akási vitálna dôchodkyňa s palicou v ruke, čo začula náš rozhovor.
„Hľadáme tvaroh, jemný, za 69 centov,“ zreferoval som v skratke.
„Však tu ho máte,“ povedala a načiahla sa do police na pravej strane, kam sme samozrejme vôbec nepozerali.
„Aaaa, ďakujeme teta,“ ďakoval som, podávajúc tvaroh dedkovi.
„Pošli chlapa nakupovať,“ odvrkla len.
My s dedkom sme sa na seba pozreli, mykli plecami a vybrali sa hľadať tú tlačenku.
Použitá fotografia: Going Shopping / Autor: wallyir / Licencia: MorgueFile.com
