Pomaly sa začínalo stmievať, no ešte stále nebolo treba hľadať s baterkami. Odbočka z hlavnej cesty nás zaviedla k pamätníku pri poľnom letisku blízko dediny Zolná, ktoré slúžilo počas druhej svetovej vojny. Konečne aspoň niečím zaujímavé miesto, ktoré navyše ani Ďuro nepoznal. Krabku som objavil rýchlo, len bolo treba trochu...
Naša ďalšia zastávka bola Očová, kde mala byť ďalšia skrýša zo série „Na ľudovú nôtu“. Mala byť, ale nebola, respektíve sme ju nenašli. Aj keď sa zdala byť teda jednoduchá – stĺp, ktorý sme celý prehmatali, od zeme až kam sme dočiahli, no nebola tam. Takže nič, preskakujeme a ideme...
Naša ďalšia zastávka bola zhodou okolností autobusová zastávka. Umiestnenie nám bolo hneď jasné, no aj tak nám chvíľu trvalo, kým sme ju našli. Ja vždy hľadám niečo väčšie ako to v skutočnosti je. akoby sa tí owneri báli ukryť niečo čo i len trochu väčších rozmerov… Keď ale Ďuri pozrel...
Posilnený obedom a hlavne doobedňajším úspechom, kedy sa nám podarilo nájsť 7 (!) úkrytov, hovorím kamarátovi Ďurimu: „Počúvaj, pome niekam ešte von na nejakú moto-prechádzku po okolí. Rozprávať sa môžeme aj popri hľadaní kešiek. A dievčatám chýbať nebudeme, tie majú o čom klábosiť aj bez nás.“ Boli už síce 3...
Úteková séria nás z nejakého neznámeho dôvodu namiesto po turistickom chodníku ťahala popri poli. Čo by teda nebolo až také zlé, len keby to pole nebolo úplne rozbahnené. Ešte že tam bola tá čierna rúra, po ktorej sa dalo chvíľami ísť. Každopádne, bola to aj tak posledná nájdená z tejto...
Po nájdení skrýše Kaplnka Voliarky, vrátili sme sa späť k tejto „útekovej“ sérii. Na tejto keške nás najviac potešila tá veľká čierna hrubá rúra, po ktorej sa dalo chodiť a cvičiť si na nej rovnováhu. Čo sme teda hneď na čele s Ondrom aj využili. 🙂 Inak miesto dosť o...
Dorazili sme k hlavnému cieľu našej prechádzky – kaplnke uprostred lesa. Počas vojny sa tu vraj ukrývali partizáni, kaplnka je však novšieho vydania, podľa vysvätená v roku 2003. No a hneď sme sa aj pustili do pátrania po skrýši. A teda tá potvora nás dosť potrápila. Už samotné umiestnenie a...
Tretia zo série „Útek do prírody“ nás trochu zneistela. Podľa nápovedy „Sadni si a kešku máš pri nohách“ som čakal nejakú lavičku alebo aspoň kameň, na ktorom by sa dalo sedieť, avšak ono zas len les a kde nič to nič. No keď som sa trochu lepšie rozhliadol, pochopil som,...
Netrvalo dlho a počas prechádzky v lese sme dokráčali aj k druhej skrýši zo série „Útek do prírody“. Ondro mal radosť, lebo sme v nej našli kinder hračku. Na výmenu som tam teda nechal moje geokoliesko. Aj keď teda obyčajne nechávam moje koliesko iba výmenou za iné, tentokrát som spravil...
Keď sme rozhodovali, kam pôjdeme na spoločnú prechádzku, celkom zištne a nevinne (a náhodne?) som pichol prstom do mapy. A si predstavte, zrovna na miesto, kde malo byť pohromade aspoň 7 kešiek! No a keďže môj nápad nebol až taký odveci, nakoniec mi to prešlo. 🙂 A tak sme sa...