Katarínka

Katarínka je miesto nachádzajúce sa v Malých Karpatoch medzi obcami Dechtice, Dobrá Voda a Naháč. Nájdete tam zrúcaninu kostola a priľahlého kláštora. Názov Katarínka je odvodený práve od patrónky kostola sv. Kataríny Alexandrijskej. Kláštor bol založený v roku 1618 a fungoval až do roku 1786, kedy bol rozhodnutím cisára Jozefa II. zrušený. Inventár bol presunutý do okolitých kostolov alebo rozkradnutý. Kláštor a kostol odvtedy postupne chátrajú až do dnešnej podoby, kedy z múrov ostali iba ruiny.

OZ Katarínka

Novodobá história Katarínky sa začala písať v roku 1995, kedy sa tu uskutočnil prvý letný dobrovoľnícky tábor zameraný na záchranu ruín kláštora a revitalizáciu okolia. Projekt záchrany kláštora organizuje občianske združenie KATARÍNKA. Každé leto sa tu v niekoľkých turnusoch stretávajú najmä mladí vysokoškoláci, ktorí postupne opravujú múry tradičnou technikou murovania, čistia okolie od náletových burín a v spolupráci s múzeom vykonávajú archeologický výskum. Letné tábory sa nesú v dobovej tradícii. Ak sa na to dáte, čakajte život v prírode, bez mobilov a iných výdobytkov techniky. Je však potrebné poznamenať, že cieľom záchrany nie je znovu postavenie kostola a kláštora do pôvodného tvaru, ale „iba“ ich stabilizovanie v súčasnej podobe, aby sa viac nerozpadávali.

Tip na výlet

Katarínka sa dnes stala miestom, kam sa dá ísť na výlet, posedieť v tráve, opekať v prírode a kde sa konajú omše a koncerty pod holým nebom. Niekomu to možno trochu prekáža, veď poznáte také tie reči, že sa z toho stáva turistická atrakcia a vytráca sa „spiritualita“ a pod. Iní sú zase radi, že toto miesto opäť slúži ľuďom. Každopádne, návštevu vám určite odporúčam. Keďže sa ale jedná o prírodnú rezerváciu, správajte sa tam slušne :-).

Na Katarínku sa môžete dostať z troch smerov. Najkratšia cesta je z Naháča po modrej značke (cca 40 minút). V Naháči je dobré zaparkovať pri kostole alebo trochu nižšie pri materskej škôlke. Ďalšie cesty vedú z Dechtíc (žltá značka) – cca 80 minút a z Dobrej vody (modrá značka) – cca 120 minút. Dá sa tam dostať aj s kočíkom – predpokladám, že po ceste z Dechtíc. My sme šli z Naháča. Cesta to nie je náročná, zväčša chodník cez les, avšak záverečný stupák do kopca nie je „kočík friendly“.

V okolí kostola je niekoľko ohnísk, kde môžete opekať alebo grilovať. Zakladať oheň mimo týchto oficiálnych ohnísk je zakázané. Rovnako ako vjazd hore autom, ale to hádam nemusím pripomínať.

V tesnej blízkosti Katarínky sa nachádza aj dobová rekonštrukcia Malokarpatskej lesnej železnice. Jedná sa o síce projekt iných nadšencov, no vy ju určite neobíďte – deckám sa bude na 100% páčiť.

Historické zaujímavosti

Ono to zrušenie kláštora Jozefom II., najstarším synom a nasledovníkom Márie Terézie, nebolo len tak z plezíru či márnivosti. A nebolo ani namierené voči konkrétne tomuto jednému kláštoru. Uvádza sa, že Jozef II nechal vtedy jedným nariadením zrušiť 738 kláštorov (tipujem, že ten počet je asi za celé Rakúsko-Uhorsko) a ponechal iba tie, ktoré sa venovali nejakej pedagogickej činnosti. Svoje rozhodnutie odôvodňoval veľkým počtom kláštorov a nákladmi, ktoré zaťažovali štátnu pokladňu. Jozef II. bol totiž veľký reformátor – jeho nariadenia a normy sa dotýkali všetkých oblastí života: od najdôležitejších akým bolo zrušenie nevoľníctva až po úplné banality ako šetrenie sviečkami v kostoloch. Vidíte tú paralelu s nariadeniami EÚ o úsporných žiarovkách? Treba však podotknúť, že dôvodom rušenia kláštorov bolo tiež také malé dokazovanie si „kto je tu pánom“ v rámci znižovania vplyvu cirkvi na chod štátu.

Práve kláštor sv. Kataríny Alexandrijskej mal ako inšpiráciu pre svoje dielo Dúverná zmlúva mezi mňíchem a diáblem Juraj Fándly. Fándly pôsobil v rokoch 1780 – 1807 ako farár v Naháči a existencia kláštora hore na kopci nad dedinou ho zjavne dosť srala, keď tomu venoval celú knihu :-). Fara v Naháči pustla, pretože farníci podporovali žobravé rehole a nie (jeho) domovskú faru. Rehole mali pôvodne žiť v samote a živiť sa prácou svojich rúk. Z toho čo vyprodukovali mali pomáhať druhým ľuďom, zachovávať pôst a modliť sa. Fándly však poukazoval na ich odklon od prvotnej myšlienky. Mali majetky, ktoré využívali iba vo svoj prospech, pritom stále žobrali a nechávali sa vydržiavať ľuďmi zo okolia. V otázke rušenia kláštorov bol teda Jurko sympatizantom Jozefa II., za čo si vyslúžil aj poriadnu kritiku od vtedajších (cirkevných) predstaviteľov.


Gendzo

Cez deň pracujem ako IT manažéris. Po nociach robím vlastné web stránky a píšem články. Rád varím, cestujem a lúštim hlavolamy. Vo voľnom čase cvičím power jogu, čítam knihy a hľadám geokešky. A som šťastný majiteľ jednej skvelej manželky a dvoch detí k tomu.
www.gendzo.sk/autor/gendzo-macher

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *