Dámy, vy ho ešte nemáte?

Dnes si ho konečne kúpim. Tak som sa rozhodla. Nejaký čas som síce váhala. A potom – musela som na neho šetriť. Nechcem totiž žiadny lacný šmejd, ktorý sa mi po pár dňoch pokazí. Chcem naozaj kvalitný kúsok. Rozmýšľam, že by mal mať striebornú farbu. A dlhú výdrž bateriek. Už sa naň fakt teším.

Cestou z práce do obchodu snívam, aké to bude fajn, keď ho už konečne budem mať. Určite sa zlepší kvalita môjho života – tak nejako by to charakterizoval štatistický úrad. Lebo kvalita života sa meria predovšetkým množstvom vecí, ktoré vlastníte. Aj keď tento druh výrobku zatiaľ v žiadnych štatistikách nenájdete. Aspoň nie v tých, ktoré chodí vypisovať taký ujo, čo býva vo vedľajšom vchode. Vždy sa pýta len na práčku, chladničku, auto a podobné veci. To nevadí, aj tak sa kvalita môjho života zlepší. Viem to.

Pýtala som sa na neho aj dvoch kamošiek. Vždy je lepšie nechať si poradiť od niekoho, komu dôverujete. Osobné skúsenosti sú na nezaplatenie. Nekúpim si predsa niečo, čo sa mi nakoniec nebude páčiť, bude mať hlúpe ovládanie, alebo mi bude nebodaj prekážať pri nosení. Aj som si jeden model vyskúšala. No viete, nie je to ono. Môj vlastný bude predsa len môj vlastný. A hlavne – novší typ. Už som hovorila, že bude strieborný? Asi áno, že.

Dlho som rozmýšľala, či ho naozaj využijem. V poslednom čase nebývam tak často sama. No niekedy ho môžem mať aj medzi ľuďmi. Väčšinou si to aj tak nikto nevšíma. „A kde ho teda budeš používať?“ pýtala som sa sama seba. Nuž, najmä doma, večer v posteli, možno tiež v práci, ale aj cestou do práce. A možno si s ním niekedy vyjdem aj von do prírody. Tak som sa teda rozhodla, že ho chcem. V dnešnej dobe je to moderné. Pomaly už nepoznám kamarátku, ktorá by ho nemala. A nepoužívala každý deň. Aj v Eme, či Eve, teraz už neviem, stále sa mi pletú, no proste v jednom časáku o tom písali. Bolo tam aj niekoľko modelov na ukážku. Ale ja som sa radšej opýtala tej kamošky…

A v poslednom čase išli ceny dole. No predsa len to nie je málo peňazí. Najmä keď chcem od neho dobrú kvalitu. A výdrž. Veď aj tie baterky niečo stoja. No kúpim si rovno aj nabíjačku, takú v lisovanej škatuľke, aj so štyrmi nabíjacími baterkami. Totiž, jedna kamoška má adaptér do siete, ale to fakt nie je ono. Človek potom nie je vôbec mobilný a nemôže sa s ním ani pohodlne usadiť.

Vystupujem z autobusu a idem rovno do obchodu. Dnes sa ani nezastavujem v blízkom butiku, ale idem rovno na vec. Už som si ho vybrala dávnejšie, takže presne viem, ktorý si mám pýtať. Pri kupovaní sa trochu hanbím, vidno, že som v tomto smere neskúsená a neviem presne, ako sa to ovláda. Našťastie sa nenechám dlho strápňovať – len tak letmo prezriem obsah škatule, platím, strčím krabicu do igelitky a odchádzam. Je tam predsa aj návod, tak hádam s ním nebudú žiadne problémy a všetko hneď pochopím. Keď nie, tak zavolám kamoške.

Doma otváram škatuľu, vyberám celý obsah von. Všetko si pekne rozložím po posteli. Je taký pekný, čierno-strieborný. Ani veľký, ani malý – taký akurát. Prstom prechádzam po gombíkoch na vrchu. Sú čierne, z matnej gumy. Študujem návod. Skúšam ho konečne zapnúť. Prezerám obsah škatule. Znovu študujem návod. Som zúfalá. Toto fakt nezvládnem. „K čomu mi je tento káblik?“ Asi budem musieť zavolať kamoške. Alebo rovno jej priateľovi, lebo toto nezvládne asi ani ona. Predsa len chlapi s tým vedia narábať lepšie. Jednak majú vzťah k technike a k rôznym takýmto vecičkám, jednak je im to bližšie. Ach jaj, žijeme predsa len mužský svet.

Môže prísť až zajtra. Škoda, mala som na to pamätať skôr. Chcela som ho vyskúšať už dnes. No čo už, jeden deň hádam vydržím. Odkladám ho teda späť do krabice. Prstom pritom ešte raz prejdem po jeho oblých tvaroch. Som ním celá posadnutá. Asi ho budem nostiť v kabelke.

Je večer a on už konečne prišiel. Kde toľko bol? Vraj sa zdržal v práci. Ach tí chlapi. Ja ho tu vyčkávam už od poobedia. Ani ku kozmetičke som kvôli tomu nešla.

„Tak, kde ho máš?“ pýta sa po chvíľke študovania knižôčky s návodom.

„V krabici,“ podávam mu celú škatuľu, nech si vyberie.

O chvíľu je všetko prichystané a zapojené. Som hrozne rada – funguje tak ako má. Aj ten káblik už viem načo je. Neviem sa dočkať. On konečne odchádza. Ja sa usádzam pohodlne do kresla, nohy vykladám na posteľ. Pripínam si ho na opasok, do uší vložím maličké slúchadlá, zavriem oči a potom sa už nechávam unášať jeho nádherne čistým zvukom.


Použitá fotografia: girl-quieter-silence-emotions / Autor: AllClear55 / Licencia: CC0