(10) Nemám na teba celú noc
Všetko sa to posralo. Celý svet sa zase posral.
Ledva som sa dotiahol na ubytovňu. Na hlave mám hrču a vôbec mi nie je dobre. Okolo desiatej sa mi začala krútiť hlava. O pol jedenástej som vracal. Je to super, taký menší otras mozgu. Zažil som to za mladi, keď sme sa pred školou šmýkali na ľade. Zhučal som na ľad priamo na hlavu. Najprv mi nebolo nič. Učiteľka mi dala na hrču mokrý uterák a ja som v pohode išiel domov. Doma som počkal do večera a potom som vracal celú noc. Následne je to už jednoduché. Röntgen hlavy, pobyt v nemocnici na pozorovanie. Najväčšia sranda je, že v nemocnici vlastne ani nemajú čo s vami robiť. Kým vám mozog netečie po vetrovke, nič sa nedeje: „Budeme vás pozorovať“.
„Pozorujte si nejakého iného debila,“ ukončil som svoje spomienky.
Celú noc som nespal. Nedá sa mi zaspať, lebo ma bolí hlava. Nedá sa mi zaspať, lebo ma štve to ako ma osrala Denisa. V piatok ráno som zavolal do práce a zobral si deň dovolenky. A potom som konečne zaspal. Snívali sa mi samé hlúposti, ale na nič si nepamätám. Mám len pocit, akoby som počas spánku riešil všetky problémy stále dookola, znovu a znovu. No riešenie nie a nie nájsť.
Zobudil som sa na obed. Uvaril som si najlacnejšie jedlo na trhu – Vifon rezance. Zjedol som asi tri lyžičky a prestalo mi to chutiť. Nič ma nebaví. Celý deň len spím, premýšľam, utápam sa v myšlienkach. Snívam o tom, aké by to bolo keby. Keby Denisa. Keby…
V sobotu večer mám všetkého a všetkých plné zuby. Mám plné zuby Denisy, jej bývalých nabijakov, seba. Nemôžem sa na seba ani len pozrieť do zrkadla. Obliekol som sa preto a šiel si zresetovať hlavu do nejakej krčmy.
Asi o desiatej som zapadol do pivnice v centre mesta. Taký polo-pajzel. V jednom kúte reve hudba, v druhom sú boxy na sedenie a barový pult. Všade prítmie a hustý dym z cigaretových výfukov. Podnik je poloprázdny, v pohode sa dá nájsť miesto na sedenie.
„Čo si dáš?“ opýtal sa ma znudene barman. Biela košeľa s krátkym rukávom a čierna vestička mu celkom sekli.
„Niečo na rýchlu opicu,“ objednávam si priamo.
„Tak to si daj rýchlovlak,“ poradil. S čiernou briadkou vyzerá ako prihriaty.
„Ok, dones. Alebo, dones rovno dva.“
Po chvíli mi doniesol dva vysoké poháre: „380“. Z huby mu trčalo špáratko, ktoré si prevaľoval z jedného kútika do druhého.
Hodil som mu štyri stovky. „To je dobre. Čo je vtom?“
„Deci vodky, deci ginu, a deci tequily. Pi to so slamkou.“
Zobral som do každej ruky jeden pohár, do úst slamku a postavil sa na kraj tanečného parketu. Opretý o stenu som na jeden ťah stiahol prvý pohár. Trochu ma striaslo. Zbavil som sa pohára a začal čumieť do reproduktorov. DJ vypaľoval nové kaleráby a na parkete sa zvíjali teenageri.
Po treťom pohári toho svinského drinku som bol spitý ako doga. Diera sa medzitým naplnila a všade bolo plno ľudí. Baby predvádzali svoje prednosti, chalani poľovali na mladé mäsko.
„Hej, ešte jeden vlak!“ zrúkol som na barmana.
„A mne nič neobjednáš?“ opýtala sa ženská, čo zrazu sedela vedľa mňa. Bola o niečo staršia ako tá banda detí na parkete, no nie príliš. Mohla mať tak dvadsaťpäť. Čierne minišaty, dlhé nohy, veľké prsia, opálená pokožka a na ksichte kilo líčidla.
„Čo piješ?“ opýtal som sa po tom, čo som ju prehmatal očami.
Objednala si niečo s ťažko zapamätateľným názvom.
Nápoj pre ňu mal zelenkavú farbu, plávali v ňom nejaké chaluhy a vo svetle UV lámp z parketu svietil. „Fasa, aj ninja korytnačky pili niečo podobné,“ pomyslel som si.
Asi pol minúty sa na mňa len pozerala. „Nechceš sa zabaviť lepšie?“ opýtala sa zrazu.
„Chcem,“ tresol som jednu z najväčších blbostí môjho života.
„Tak poďme!“
Hodili sme do seba namiešané drinky a vytratili sa von. Bol som už spitý namol.
Prešli sme cez ulicu a vošli do ošarpaného domu. Dom bol starý a bez výťahu. Na prízemí vo dvore stáli smetné koše. Niekde v tme, za košmi, si to užívali mačky. Škriekali pri tom tak hlasne, až mi po chrbte prebehli zimomriavky. Vyšli sme na druhé poschodie a vteperili sa do nejakého bytu.
„Urob si pohodlie,“ povedala stručne. Vyzliekla mi bundu a posadila ma do sedačky. Na chvíľu sa vytratila.
„Tak? Ako to chceš?“ priliezla ku mne po štyroch. Prehla sa ako mačka a pomaly sa pritiahla ku mne. Rozopla mi opasok na nohaviciach a otvorila rázporok: „Tak kde ho máme?“
Cítil som sa hrozne. Bol som opitý, krútila sa mi hlava. Mal som mať sex so ženskou, ktorú som spoznal pred štvrť hodinou a vôbec sa mi do toho nechcelo. Alebo chcelo? Chcem urobiť napriek Denise? Chcem sa jej pomstiť? A aká to bude pomsta? Veď sa to ani nemusí dozvedieť. Sex s prostitútkou, to je fakt charakterná pomsta.
Medzičasom sa tá ženská na mňa posadila obkročmo a začala sa o mňa trieť. Vyhrnula si sukňu nad brucho. Niekde sa už stihla zbaviť nohavičiek.
„No poďme, nemám na teba celú noc,“ precedila pomedzi zuby. Zošuchla sa opäť na podlahu a strčila ruku do mojich nohavíc. Chytila ma za penis a začala ho trieť.
„Sa ti do toho nechce,“ šomrala, keď v mojich nohaviciach nenastala žiadna zmena. Naklonila sa, úplne mi ho vytiahla von a prisala sa naň perami. „No rob už, ty $#^@$!“ láskyplne ma povzbudzovala.
„Do riti, do paže! Čo tu robíš? To sa musíš hneď ožrať ako divá sviňa a pretrtkať prvú pobehlicu, čo stretneš? To už nemáš ani kúsok sebaúcty?“ Spýtalo sa moje dobré JA. Teda hlavou mi preblesol len nejaký bordel myšlienok, ale takto nejako by sa dali popísať.
Odstrčil som tú ženskú, čo sa ešte stále snažila zobudiť moje libido. Vyskočil som tak prudko, čo mi môj stav dovolil. Nemotorne som si začal zapínať nohavice.
„Héj, čo robíš ty, débil. Nechceš sex?“ zvrieskla po mne tá ženská.
„Idem domov,“ odsekol som a začal zhľadúvať bundu.
„Choď do $@##, $@## jeden,“ ukončila našu plodnú debatu.
Na chodbe som zobral bundu a opierajúc o stenu vypadol von. Pri košoch som jej nechal na pamiatku celú večeru aj s rýchlovlakmi. Až ráno som zistil, že mi z peňaženky stihla vytiahnuť všetky prachy aj s gastrolístkami.
Použitá fotografia: Raspberries 2 / Autor: agzu / Licencia: FreeImages.com