Biela noc 2017
V uliciach Bratislavy sa túto sobotu uskutočnil tretí ročník akcie s názvom Biela noc. Po skúsenosti z Bielej noci 2016 som už teda vedel o čo tu ide a pravdupovediac sa mi ani veľmi ísť nechcelo. Avšak bol som prehlasovaný 🙂 a tak sme o ôsmej večer sadli na MHD a šli do mesta. To tiež po skúsenosti z minulého roku, lebo nám bolo jasné, že nebude kde zaparkovať.
Samozrejme sme sa nemýlili. Toľko ľudí sa po meste nemoce ani za bieleho dňa! Všade húfy ľudí, cez niektoré ulice sa normálne nedalo ani prejsť bez toho, aby sme sa nepredierali davom. Pred všetkým, čo trochu svietilo, sa tlačili zástupy ľudí s foťákmi aj kamerami. (Schválne hovorím, že pred všetkým, čo i len trochu svietilo, lebo tí ľudia boli fakt ako zmagorení a fotilo hocičo, aj veci, ktoré nepatrili do tejto akcie a sú vysvietené po celý rok.)
Môj názor na „moderné umenie“ asi už tušíte a keď nie, hneď vám ho objasním. Neprekáža mi, ale doma by som si to nezavesil ani na WC. Rovnako aj večerná prechádzka po meste, počas ktorej si obzeráte nafukovacích svietiacich panákov, môže byť celkom fajn zo zdravotného hľadiska, no to je tak všetko. Samostatnou kategóriou sú počítačové animácie premietané na steny budov za sprievodu hudby, alebo ešte horšie nejakého mrmlavého rozhovoru neviem koho neviem s kým. Tomu už vážne nerozumiem. Ale nechcem byť za hejtera – aspoň sa niečo deje, prešli sme sa na čerstvom vzduchu, aj podniky sú plné – zarobili, všetci môžu byť spokojní.
Čo sa nám tento rok najviac páčilo, respektíve podľa mňa jediná vec, čo za niečo stála, bolo osvetlenie na Prírodovednom múzeu. Jednalo sa o animáciu, ktorá bola prispôsobená presne na tvar fasády tejto budovy a tak ste mohli vidieť jej tancujúce stĺpy, zväčšujúce / zmenšujúce sa okná, ale aj žirafí vzor a monoskop.
Späť sme sa vracali natlačení ako sardinky v konzerve, v totálne plnom autobuse MHD, že sa ani dvere nedali zavrieť. Stihli sme posledný spoj do našej dediny, ktorý samozrejme bol iba v krátkej verzii. Tak sme aspoň deťom názorne predviedli, ako sme chodievali za našich študentských čias autobusom číslo 39 na intráky do Mlynskej doliny.