Hosting podcastu vo vlastnej réžii (návod pre IT-čkárov)

Návodov ako nahrávať vlastný podcast nájdete ma internete kopec, takže k tejto téme už nemám vlastne viac čo dodať. Pozrite napríklad článok Jak vytvořit vlastní podcast – kompletní proces produkce podcastů. Čomu sa chcem venovať v tomto článku je ale distribúcia podcastu vo vlastnej réžii (tzv. podcast self hosting) a to najmä z pohľadu amatérskeho IT-čkára.

Základné pojmy

Čo je to podcast a na čo slúži RSS súbor

Podcast je tvorený sériou jednotlivých epizód, ktoré sú usporiadané v časovom slede. Každý podcast obsahuje sprievodné informácie ako názov podcastu (série), ilustračný obrázok, textový popis, meno autora, odkaz na webové sídlo, zaradenie do kategórií, vekové obmedzenie atď.

Epizóda podcastu je audio súbor, napríklad formátu mp3, v ktorom je zaznamenaná nahrávka hovoreného slova, prípadne hudby. Aj každá epizóda má svoje sprievodné informácie – textové zhrnutie obsahu, info o dĺžke nahrávky v minútach/sekundách a veľkosti audio súboru atď.

Technickým nositeľom informácií o podcaste je jeho RSS súbor (= dátový súbor v XML štruktúre). RSS súbor teda obsahuje:

  1. Informácie o podcaste samotnom – názov, url linku na stiahnutie ilustračného obrázku, popis, meno autora, …
  2. Zoznam jednotlivých epizód, vrátane sprievodných informácií ku každej epizóde a url liniek na ich audio súbory.

Samotné audio súbory jednotlivých epizód a rovnako ani prípadné ilustračné obrázky teda nie sú uložené v RSS súbore, v ňom sú uvedené len url linky, kde sa tieto multimediálne súbory nachádzajú. RSS súbor si sťahujú prehrávače podcastov pri prvom načítaní vášho podcastu a rovnako aj pri zisťovaní dostupnosti nových epizód. Vlastníctvo RSS súboru, respektíve kontrola nad ním, je teda kľúčová pre každého majiteľa podcastu.

Ako funguje distribúcia podcastov

Fanúšikovia podcastov sa musia o existencii vášho podcastu nejako dozvedieť. V prvom rade teda potrebujú niekde získať váš RSS súbor, respektíve url adresu, odkiaľ si tento RSS súbor môžu načítať. Aby bežní ľudia nemuseli podcasty (t.j. odkazy na RSS súbory) prácne zháňať po internete, viacero globálnych spoločností poskytuje službu tzv. agregátorov – t.j. vytvárajú zoznamy dostupných podcastov. Z tých najznámejších sú to najmä internetoví giganti Google, Apple a Spotify, ale nájdu sa aj desiatky ďalších (Deezer, Stitcher, TuneIn, …). Váš prehrávač podcastov teda prehľadáva jednu alebo viacero dostupných databáz podcastov, ktorú vytvára a spravuje niektorá z týchto firiem.

Zoznamy podcastov nemajú uložené žiadne audio súbory vášho podcastu – evidujú iba odkaz na váš RSS súbor. V okamihu prihlásenia sa na odber konkrétneho podcastu si váš prehrávač zapamätá url adresu tohto RSS súboru. Jeho pravidelným načítavaním sa následne dozvie o existencii nových epizód, ku ktorým si potom automaticky alebo manuálne (záleží už od nastavenia prehrávača) sťahuje audio súbory.

Hosting podcastov

Kým v oblasti videí má monopol YouTube, ktorý vám poskytuje všetko od uloženia, cez distribúciu, prehrávania až po sledovanie štatistík – a to všetko zadarmo, v oblasti podcastov, to nie je také jednoduché. Ak chcete robiť vlastný podcast, okrem samotného nahrávania nových častí k tomu potrebujete:

  1. Niekam uložiť (a následne sprístupniť na sťahovanie) audio súbory (mp3).
  2. Niekam zapísať všetky sprievodné informácie o podcaste a jednotlivých epizódach.
  3. Zabezpečiť generovanie a publikovanie RSS súboru v správnej štruktúre.
  4. Zabezpečiť, aby sa o podcaste dozvedeli (aspoň najväčšie) databázy podcastov.
  5. Sledovať a vyhodnocovať počúvanosť podcastu.

Na trhu síce existuje množstvo spoločností (stránok), ktoré ponúkajú hosting podcastov, avšak väčšina z nich je platených! (Tip na jeden hosting zdarma nájdete na konci článku.) Tieto služby vám ponúkajú kompletný servis (všetkých 5 bodov viď hore), ich cenové hladiny sa však pohybujú od jednotiek až po stovky Euro mesačne, v závislosti od množstva nahratých epizód, počúvanosti vášho podcastu a iných doplnkových vylepšení, za ktoré ste ochotní si priplatiť.

Ako na hosting podcastov vo vlastnej réžii

Každému, kto prevádzkuje vlastnú web doménu (web stránku), istotne napadne možnosť distribúcie podcastov vo vlastnej réžii. To je samozrejme možné, je však potrebné doriešiť niekoľko technických detailov, ktoré si teraz rozoberieme.

1. Distribúcia audio súborov

Zdieľaný web hosting

Audio súbory (mp3 nahrávky) musíte umiestniť niekam do internetu, odkiaľ si ich budú prehrávače podcastov sťahovať. Súbory je samozrejme možné nahrať priamo na váš web hosting, riskujete však, že vaša web hosting spoločnosť z toho nebude nadšená a dokonca sa vám môže začať vyhrážať, aby ste s takouto činnosťou prestali:

„Je potrebné dodržiavať zásady férového používania služby a vyvarovať sa správaniu, ktoré by negatívne ovplyvnilo ostatných používateľov.“The Hosting od WebSupport

Každé počúvanie podcastu totiž znamená, že sa mp3 súbor musí stiahnuť z vášho hostingu až do prehrávača poslucháčov. V prípade veľkej obľúbenosti vášho podcastu (t.j. veľkej počúvanosti) to znamená aj veľký počet stiahnutí. Keďže jedna epizóda podcastu môže mať (v závislosti na dĺžke) 10 – 200MB, ak využívate služby zdieľaného hostingu, kde na jednom serveri bežia stovky až tisícky webov, na takúto záťaž jednoducho nie sú pripravení.

Cloud storage + CDN

Riešením problému s uložením a následným prenosom veľkých objemov dát (audio súborov) je ich umiestnenie do storage cloud služby s následným publikovaním obsahu cez CDN. Vhodným príkladom takýchto služieb sú napríklad Amazon Web Services alebo Microsoft Azure.

Cloud storage – umožní uložiť a následne zdieľať do internetu veľké objemy dát (veľké súbory). Cena za 1 GB uložených dát sa pohybuje v centov za mesiac, následne sa ešte platí aj za zápis/čítanie týchto dát, no cena sa stále pohybuje v smiešne malých číslach. Na odosielanie dát používateľom (teda ich čítanie z úložiska) je možné využiť službu CDN, ktorá nám tak ušetrí prenesené GB zo storage.

CDN (Content Delivery Network), sieť pre doručovanie obsahu, je technológia vhodná na sprístupnenie dát – súborov, širokému publiku internetových používateľov z celého sveta. CDN funguje tak, že namiesto toho, aby sa každý používateľ obracal so svojou požiadavkou priamo na váš server (a dáta tak cestovali neustále krížom po celom svete), sa používatelia obracajú na CDN sieť. Prvý CDN server, ktorý detekuje potrebu nejakého súboru, si načíta jeho obsah z vášho servera a následne si z neho spraví lokálnu kópiu, ktorú potom distribuuje ďalším používateľom v prípade ich záujmu. CDN preto najlepšie funguje pre veľké a hlavne v čase nemenné (statické) súbory – čo teda naše mp3 podcast nahrávky ideálne spĺňajú. Za prenos dát cez CDN sa samozrejme platí, ale ceny sa opäť pohybujú v jednotkách centov za 1 GB dát odoslaných smerom k vašim poslucháčom.

2. + 3. Evidencia informácií o podcaste a generovanie RSS súboru

Manuálne generovanie RSS

Už vieme, že podcast sa technicky skladá len z textových informácií a odkazov na audio súbory, to všetko zapísané do RSS súboru v XML štruktúre. Pre zdatného IT čkára teda nie je nič jednoduchšie ako otvoriť obľúbený editor zdrojového kódu a takýto RSS súbor vytvoriť ručne podľa príslušných špecifikácií, napríklad: Apple Podcast Requirements, Google Podcast RSS feed, Spotify Podcast Delivery Specification. Vždy pred publikovaním odporúčam manuálne vytvorený RSS prehnať cez niektorý z dostupných validátorov, aby ste mali istotu, že ste nespravili niekde preklep.

Manuálne generovanie RSS má ale niekoľko nevýhod:
1.
Musíte naštudovať RSS špecifikácie jednotlivých adresárových služieb (veľká časť je síce jednotná, no existujú rozdiely pre každú z nich).
2. V prípade pridania novej epizódy sa musíte znovu ponoriť do editácie zdrojáku, čo je mierne prácne a navyše vždy hrozí zanesenie chyby z nepozornosti.

Hosting podcastu na WordPress stránke

Ak používate na hosting webu nejakú CMS platformu (WordPress, Joomla, Drupal a pod.), evidenciu informácií o podcaste a hlavne generovanie RSS viete elegantne automatizovať. Každá epizóda podcastu je potom vlastne nový článok – takže stačí len napísať krátky program, ktorý bude tieto informácie „vyzobávať“ z databázy CMS a generovať z nich príslušný RSS súbor.

WordPress – napíšte si vlastný plugin:
Ak používate WordPress a chcete mať všetko pod kontrolou, môžete si na to napísať vlastný plugin, napríklad podľa tohto návodu: How to Roll Your Own Simple WordPress Podcast Plugin.

WordPress – hotové pluginy:
Ako sa hovorí, všetko na tomto svete už bolo dávno vymyslené, preto ak sa vám nechce programovať vlastný WordPress plugin, môžete použiť niektorý z dostupných: PowerPress Podcasting plugin by Blubrry, alebo Seriously Simple Podcasting By Castos.

4. Registrácia podcastu do adresárových služieb (zoznamov)

Aby sa k vášmu podcastu čo najrýchlejšie dostali poslucháči, nemôžete sa spoliehať na to, že sa o ňom dozvedia prirodzenou cestou. Musíte ho zaregistrovať do najvýznamnejších podcastových zoznamov – minimálne: Google, Apple a Spotify. Ak používate platenú hosting službu, túto registráciu za vás zvyčajne vyrieši práve táto hostingová služba.

Avšak v prípade, ak ste sa vydali cestou self-hostingu, musíte túto tortúru absolvovať svojpomocne. Znamená to naštudovať si podmienky každej služby, vytvoriť si tam účet, manuálne vypísať príslušný formulár a potom čakať. Žiaľ, v tomto prípade inú možnosť nemáte, bez registrácie vášho podcastu do týchto databáz je len malá šanca, že vás poslucháči nájdu.

Registrácia podcastu trvá niekoľko dní, niektoré služby (napr. Apple) robia dokonca manuálnu kontrolu jeho existencie. Podcast (RSS súbor) tým pádom môžete zaregistrovať až keď máte publikovanú minimálne jednu epizódu, napísané všetky textové informácie a nastavený obrázok (cover art) podcastu, ktorý je tiež povinný. Ak chcete mať podcast na 100% publikovaný k nejakému dátumu, odporúča sa nahrať najprv úvodnú epizódu (stačí 1-2 min, akože úvodné predstavenie podcastu) a takto podcast publikovať min 2 týždne vopred.

V tejto súvislosti ešte jedno upozornenie: v úvode tohto článku som písal, že vlastníctvo RSS súboru, respektíve kontrola nad ním, je kľúčová pre každého majiteľa podcastu. Ak sa rozhodnete v budúcnosti zmeniť url adresu vášho RSS súboru, napríklad z dôvodu zmeny hostingu, musíte zabezpečiť zmenu url odkazu na váš RSS vo všetkých adresárových službách. Čo môže trvať tiež dni až týždne… Inak prídete o všetkých poslucháčov!

5. Štatistiky a počúvanosť epizód

Kým v prípade videa sa môžete spoľahnúť na kompletné štatistiky, ktoré vám ponúka YouTube, pri podcastoch to nie je také jednoduché. Poslucháči používajú na prehrávanie podcastov vlastné zariadenia s rôznorodými aplikáciami a k vášmu podcastu sa môžu dostať viacerými spôsobmi (priamo, respektíve cez väčší počet distribučných zoznamov). Získať komplexnú štatistiku je preto náročné, vlastne až nemožné.

Počet odberateľov vášho podcastu je tvorený súčtom všetkých odberateľov jednotlivých veľkých platforiem (Google, Apple, Spotify), ktorí tento údaj evidujú cez svoje aplikácie + počet odberateľov pristupujúcich cez iné (napríklad aj opensource) aplikácie.

Keďže prehrávanie podcastu prebieha v aplikácii poslucháča, po stiahnutí celého audio súboru do lokálnej pamäte jeho zariadenia, je ťažké určiť koľkokrát si daný poslucháč (a či vôbec) tú ktorú epizódu vlastne prehral. Niektoré prehrávače totiž sťahujú nové epizódy podcastov automaticky hneď ako zaznamenajú ich publikovanie, pričom poslucháč si ich nemusí nikdy vypočuť.

Štatisticky najrelevantnejší údaj pre vás teda ostáva počet stiahnutí audio súboru z CDN. Počet stiahnutí sa síce nebude na 100% rovnať skutočnému počtu vypočutí danej epizódy podcastu, no poskytne vám minimálne informáciu o stúpajúcom / klesajúcom trende obľúbenosti. Preto je dobré mp3 súbory hneď od začiatku pomenovávať nejakým na prvý pohľad zrozumiteľným kľúčom – buď cez poradové číslo epizódy alebo dátum.

Záver

Tento článok síce neprináša detailný how-to návod ako vo vlastnej réžii vytvárať, spravovať a distribuovať podcasty – ako vidíte problematika je natoľko široká, že každá téma, ktorú je potrebné vyriešiť, by si žiadala minimálne jeden samostatný článok. Každopádne verím, že som poskytol aspoň základný rámec, čo všetko je potrebné zabezpečiť a pre zdatného IT čkára to môže slúžiť ako „nakopnutie“, ktorým smerom sa vybrať.

Výhodami vlastného hostingu podcastov sú najmä nezávislosť od komerčnej hostingovej služby, jej pravidiel a ponúkaných možností a potom aj cena – za komerčný hosting sa zväčša platí (a nie málo).

Nevýhodou je, že musíte vyriešiť viacero technických problémov, čomu je nutné venovať veľa času a energie – často na úkor samotnej tvorby nových epizód, alebo propagácii / marketingu vášho podcastu.

Ak chcete teda skutočne vytvárať podcasty a nie ste v IT oblasti úplne doma (alebo nemáte dostatok času nazvyš), zvoľte si radšej niektorý z komerčných hostingov. Inak budete namiesto nahrávania a editácie obsahu vašich podcastov riešiť len IT problémy.

PS na záver: V poslednej dobe sa do popredia derie najmä služba Anchor, ktorá ako jediná ponúka hosting podcastov zadarmo a to navždy (pravdepodobne ale výmenou za neskoršiu reklamu umiestňovanú priamo do vašich nahrávok).


Gendzo

Cez deň pracujem ako IT manažéris. Po nociach robím vlastné web stránky a píšem články. Rád varím, cestujem a lúštim hlavolamy. Vo voľnom čase cvičím power jogu, čítam knihy a hľadám geokešky. A som šťastný majiteľ jednej skvelej manželky a dvoch detí k tomu. www.gendzo.sk/autor/gendzo-macher

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.