(2) Nasadáš?
Podvečer som niečo rýchle zjedol a prečítal noviny, čo tu nechal Peťo. Chvíľu som rozmýšľal, čo si oblečiem. Výber sa zúžil hneď po tom, ako som vytriedil špinavé veci.
Lukáš prišiel s hodinovým meškaním. Prezvonil ma na mobil a o chvíľu som sedel v jeho 15 ročnom BMW, ktoré splašil kdesi v autobazáre. V aute už sedeli jeho tri nové kamošky. Strčil som sa na zadné sedadlo a Lukáš ani nepočkal, kým zavriem dvere. Gumy zapískali a auto vyrazilo do nočného klubu na opačnom konci mesta. Seká frajera, pomyslel som si.
Vpredu vedľa Lukáša sedela Alena, zjavne Lukášova nová obeť. Mala dlhé odfarbené blond vlasy a na tvári pol kila mejkapu. Viac som si zatiaľ nevšimol. Vzadu to bolo iné. Vedľa mňa Miriam, čierne vlasy po plecia, na sebe čierne rifle a čierne obtiahnuté tričko s dlhými rukávmi. Pri druhom okienku Denisa – krátke červené vlasy, trochu strapatý účes. Na uchu mala aspoň päť náušníc a piercing v nose. Jej postavu lemovalo tričko s lesklým nápisom „Big American Girl“, ktoré ju viac odhaľovalo ako zakrývalo. Po stručnom zoznámení pokračovala diskusia, v ktorej sa Lukáš vystatoval, aký je on frajer a Alena ho zbožne počúvala.
Fajn, dorazili sme v poriadku. Asi trikrát som mal pocit, že zgegneme (presnejšie, že nás Lukáš zabije) v polorozpadnutom BMW. Baby vystúpili a zo zadného okna si vyťahovali bundy. Lukáš ma drgol do chrbta a naznačil mi, ktorá je tá pravá na tento večer. Bolo mi to jasné od samého začiatku. Pristúpili sme ku vchodu do podniku. Z dverí sa ozýval hluk hudby.
„Ja to zaplatím,“ frajersky vyhlásil Lukáš a pristúpil k vyhadzovačovi.
„Štyri lístky,“ zahučal Lukáš na vyhadzovača.
„Dve kilá starý,“ zahučal vyhadzovač na Lukáša.
No fasa! Takže ja som tu ako chvost. Prívesok, o ktorý sa nikto nestará. Kým zvyšok spoločnosti pomaly vchádzal do vnútra, ja som si zopakoval dialóg s vyhadzovačom.
Večer prebiehal štandardným spôsobom. Lukáš robil dojem svojimi rečami a na striedačku sme chodili k baru po ďalší a ďalší alkohol. Pomedzi to sa pri nás niekto pristavil, niekto si prisadol, občas išli baby na WC (samozrejme, minimálne po dve naraz – baby nechodia na WC nikdy samy), občas sa tancovalo. Čím dlhšie sme pili, tým boli naše dialógy nesúvislejšie.
Všetky tri fungujú ako študentky na nejakej VŠ a bývajú spolu na intráku. Teda Miriam s Alenou na jednej izbe, Denisa na vedľajšej. Miriam s Denisou sú druháčky, Lukášova Alena prváčka. Už druhýkrát na tej istej škole. Zjavne titul nie je jej životným cieľom. Múdrosti, ktoré občas vypustila, však stáli zato. Všetci sú debili, kreténi, kravy, #%#! a pod. Na čele s jej rodičmi, učiteľmi, šéfmi na brigáde, predavačkami v supermarkete, vodičmi MHD, jej bývalými frajermi a bývalými spolubývajúcimi. Hneď mi však bolo jasné, prečo má Lukáš záujem práve o ňu. Dobrá postava, veľké prsia, dlhé nohy, afektované vystupovanie, no proste stredobod pozornosti. Presne to seklo k Lukášovmu image začínajúceho podnikateľa – majiteľa firmy „Podvody a odrby, s.r.o.“.
Miriam, plnoštíhla, so svojím čiernym výzorom vyzerala ako vydrapená z filmu o upíroch. Všade mala strieborné šperky, ktoré podtrhovali jej čierne oblečenie a tmavý mejkap. Škoda, že celý čas viac komunikovala s okoloidúcimi odkundesmi ako s nami. Spolu s Alenou pochádzajú z toho istého mesta na konci republiky. Okrem odporu k škole a neviazaného životného štýlu ich s Alenou spájalo aj akési sesterské puto. Zdalo sa, že jedna bez druhej nemôže existovať. A tak sa chvíľami navzájom dopĺňali v stupídnych rečiach.
Denisa sa trochu vymykala z tejto bandy. Drobné, štíhle dievča. No v úzkych tmavých nohaviciach a topánkach s hrubou podrážkou nevyzerala vôbec taká malá. V tvári mala väčšinou nevinný dievčenský výraz, taký anjelský pohľad stredoškoláčky. Celkom sa mi pozdávala, taká malá potvorka. V očiach jej občas prebleskli iskričky, ktoré do mňa vystreľovali ako indiánske šípy v poslednom diely Winetua.
Miriam po čase odišla s jedným okoloidúcim otravovačom a už sa nevrátila. Spoznala v ňom chalana zo sídliska, kde býva jej babka, takže si asi mali čo povedať. Alebo aj ukázať, ako som sa neskôr dozvedel. Skôr by som však povedal, že hlavnou príčinou jej odchodu bolo to, že ma mala v paži. Miriam s Alenou mi to dávali dokonale najavo od prvého okamihu, čo ma zbadali. Asi čakali, že Lukáš dovedie ďalšieho, steroidmi nadupaného magora, ktorý na nich zapôsobí svojím výzorom a prachmi. Nestalo sa tak a tie dve to zjavne trochu zobralo. Alena sa ešte viac lepila na Lukáša a Miriam sa stále viac obzerala po okolostojacich obsmŕdačoch. Denisu som nevedel odhadnúť. Ticho sedela a na každého sa usmievala.
Chvíľu sme ešte o niečom trepali. Viem, kedy mám prestať s chlastom, ak chcem fungovať aj nasledujúci deň. Posledné kolá som vynechával a viac oblizoval poloprázdny pohár ako pil. Časy, keď som sa zmontoval ako opica už sú preč. Nestojí mi to za to. Lukášovi to však asi za to stojí a tak objednával jednu rundu za druhou. Baby začali mať alkoholu dosť. Zdvihli sme sa na odchod. Denisa trochu protestovala, aby sme našli Miriam, no Lukáš jej niečo odvrkol a ťahal Alenu von. Pomohol som Denise a spolu sme išli za nimi. Bola už načisto jasná, takže som ju musel pridržiavať za rameno, aby neskončila na chodníku. Vonku som cítil, že sa celá trasie.
„Je ti zima?“ spýtal som sa.
„Je mi zle!“ odpovedala ona.
Prehodil som jej svoju bundu cez plecia. Visela na nej ako na vešiaku. Sychravé jesenné počasie ma prebralo. Nastavil som tvár jemnučkým kvapkám dažďa a vychutnával si ten úžasný pocit, keď na mňa niekto z hora práši vodu. Okuliare sa mi zarosili.
„Nasadáš?“ zhučal Lukáš. Trochu som zaváhal, no nasadol som.
Použitá fotografia: Raspberries 2 / Autor: agzu / Licencia: FreeImages.com