(7) Môžem?

Do očí mi zasvietilo slnko, predierajúce sa pomedzi závesy. Strhol som sa a otvoril oči. Chvíľu sa mi zdalo, že musím ísť do práce. Bola nedeľa skoro ráno. V nedeľu sa nezvyknem budiť skoro ráno. V nedeľu som rád, keď sa zobudím pred obedom. Teraz to však bolo iné. Musela sa mi stať nejaká zvláštna vec, musel som sa na niečo tešiť alebo mať pred niečím strach. Iba vtedy sa mi stáva, že sa zobudím celkom sám skoro ráno. Napríklad v deň, keď som mával v škole skúšku. Alebo v deň, keď som si kúpil nový bicykel. Alebo keď som išiel prvýkrát do novej práce. Precitol som a poobzeral sa okolo seba. Bolo sedem hodín.

Ležal som nahý v Denisinej posteli a ona ležala nahá vedľa mňa. Spod paplóna jej vytŕčal pol zadku, jedna noha a strapatá hlava. Vytiahol som si vankúš vyššie a podoprel sa. Takto zrána sa mi nechce nad ničím uvažovať. Nemám náladu na filozofovanie, moralizovanie a iné hodnotenie včerajšieho večera. Založil som si okuliare a ospalými očami sa pozeral po izbe. Pomaly som si uvedomoval, čo sa stalo.

Nad hlavou mi visel portrét nahého mňa. Bol som nakreslený zboku, ako sedím na drevenej stoličke. Ľavú nohu som mal položenú na zemi, pravú zohnutú v kolene a zastrčenú pod ľavú. Sedel som čiastočne na zadku, čiastočne na pravej nohe. Pravou rukou opretou o operadlo stoličky som si podopieral hlavu. Druhú ruku som mal voľne spustenú na stehno. Pozeral som sa na opačnú stranu, ako som mal natočené telo. Celé to vyzeralo zaujímavo. Akoby ma niekto zavolal a ja som sa obzrel za seba, kto to je.

Sedieť niekomu ako model nie je zas také zlé. Denisa hovorila, že u nich na škole majú takých exhibicionistov, ktorí tam chodia, aby ich študenti maľovali. Väčšina za to ani nič nechce, stačia im kontakty na študentov rovnakého pohlavia ako sú oni. Pravdaže, uprednostňujú študentov s obdobným sexuálnym zameraním.

Sedieť niekomu ako model nie je zas také zlé. Hlavne, keď som do seba predtým nalial skoro pol fľaše bieleho vína a baba, ktorá ti mesiac nedá spať povie, že vyzeráš super. Po pol hodine ma boleli kríže a nohy, po hodine celý človek. Keď sme skončili, cítil som sa rovnako ako keby som celý deň nosil skrine. Pravú nohu som mal stŕpnutú a keď som ju vystrel behali mi v nej mravce.

Denisa decentne vyšla z izby, aby som sa mohol dať do poriadku. Asi nechcela pozorovať perspektívneho mladého muža, ako sa ledva dotacká k posteli a so smrteľným výrazom na tvári rozcvičuje stuhnuté končatiny. Obliekol som si trenírky, rifle a tričko a posadil sa na kraj postele.

„Dáš si puding?“ opýtala sa a ani nečakala na moju odpoveď. Z balkóna zobrala dva tégliky, do ktorých nemecká chemická továreň napchala ropný odpad. Zabuchla balkónové dvere a zastrela záves. Vonku sa už zotmelo a v izbe ostalo prítmie. Zažala lampu, na ktorej sa zavesené hojdali rôzne prívesky na krk. Magické kamene, drevené ornamenty, kožené brošne a iné púťové atrakcie. Pod nimi ležal Denisin dnešný výtvor.

„Môžem si spraviť fotokópiu?“ opýtal som sa, keď som ho prvýkrát uvidel.

„Hmmm a čo autorské práva?“ potmehúdsky sa zatvárila Denisa.

„Najprv musím dostať honorár,“ oponoval som jej s úškrnom.

Posadila sa vedľa mňa a podala mi puding v tégliku. Skôr ako som ho stihol otvoriť bola na mne. Tesne pred tým, ako sa mňa vrhla, ma prebodla očami a z nich som mohol vyčítať všetko. Prisala sa mi na pery a začali sme sa divoko objímať. Prevaľovali sme sa po spojených posteliach, treli sa jeden o druhého. Nemecký jogurt spadol na zem, zato lyžička ostala zastrčená niekde medzi nami.

„Spolubývajúca príde až zajtra večer,“ zašepkala mi Denisa a rukami vošla pod tričko.

Netrvalo dlho a bol som opäť nahý. Tentokrát sa však pridala aj ona. Jej drobné telo sa túlilo ku mne a malé prsia sa šúchali o môj hrudník. Bozkávali sme sa vášnivo a dychtivo ako zmyslov zbavení. Vôňa jej parfumu sa miešala so ženským pachom, ktorý ma privádzal do vytrženia. Nemyslel som na nič a hlava mi pritom pracovala na plné obrátky. Denisa prudko dýchala a zavzdychala zakaždým, keď som sa k nej pritlačil bližšie.

Naše telá boli stále viac rozhorúčené a žiadostivejšie. Obaja sme boli spotení a vlhkí. Tlačili sme sa na seba a už, už skoro sa nám podarilo splynúť v jednu bytosť.

„Počkaj!“ odtrhla sa odo mňa. „Počkaj chvíľu!“

Zo šuflíka vytiahla farebnú škatuľku prezervatívov. Jeden vytiahla a zubami roztrhla obal. Škatuľka skončila na zemi pri našich zvrškoch. Načiahol som k nej ruku, no odtiahla sa.

„Ja, dobre?“ zašepkala. Zatlačila ma do postele a obkročmo sa mi posadil na nohy. Potom sa sklonila sa nad môj penis a opatrne naň nasadila kúsok latexu voňajúceho ako jahody.

„Môžem?“ zašepkala a oboma rukami mi zovrela prirodzenie.

Prikývol som.

Kľakla si nado mňa. Pomohla si rukami a jedným plynulým pohybom sa naň nasunula. S úst sa jej vydral dlhý ťahavý vzdych. Zavrel som oči a potom to už išlo úplne samo.

Tak a teraz je ráno. Super ráno. Moje sebavedomie je na úrovni majstra sveta F1. Som superman. Som majiteľ jediného fungujúceho receptu na chudnutie a preto ma všetci majú nesmierne radi. Vyhral som všetky súťaže krásy, som bohatý. Mám pocit, že dokážem všetko, že môžem mať hociktorú na tomto internáte. Stačí sa len rozbehnúť a je to. A kašlať na Alenu, na jej Lukáša, na Miriam a na všetkých odkundesov, čo bývajú niekde tu vedľa. Keby som chcel, môžem mať aj tie dve.

Je nedeľa ráno a v nedeľu ráno treba spať. Ešte jedným pohľadom skontroluje Denisu, ktorá spokojne leží vedľa mňa a zatiaľ netuší nič o tomto svete. A potom spím až do pol desiatej.

(pokračovanie)


Použitá fotografia: Raspberries 2 / Autor: agzu / Licencia: FreeImages.com