(8) Kedy ťa znovu uvidím?
Buch, buch, buch. Niekto kopal do dverí.
„Denisa, otvor! Otvor už konečne!“ ozvalo sa smerom z chodby.
Nejaký hromotĺk sa snažil dostať k Denise do izby. V panike som chcel rýchlo vyskočiť z postele, obliecť sa a tváriť sa akoby nič. Pravdaže, aj tak sa to všetko nedalo stihnúť a dotyčnému by muselo byť hneď jasné, čo sa tu v noci dialo. Denisa ma však zastavila. Pritúlila sa ku mne. „Nechaj, on odíde,“ povedala potichu a zakryla nás oboch perinou tak, že netrčal ani vlások. Cítil som sa ako môj dedo – partizán, keď v úkryte čakali prechod Nemcov okolo ich bunkru.
Na chodbe sa ozvala škrekľavá pesnička z mobilu a chalan vonku dostal znovu chuť kopnúť si do dverí: „Viem, že si tam. Počujem tvoj telefón. Otvor už do %$^%,“ vzduchom zasvišťala nadávka najhrubšieho zrna. „Nikto nie je doma,“ zašepkala Denisa. Dvere sa triasli a mal som pocit, že už – už musia vyletieť z pántov. Bolo mi jasné, že si nejde požičať cukor. Vetril som teda problémy. Ešte chvíľu bolo počuť rôzne nadávky i sladké reči a potom sa na to vykašlal. Našťastie.
Ležali sme pod paplónom úplne ticho a bez pohnutia s nosmi dva centimetre jeden od druhého. Jej nahé telo bolo na mne nalepené tak tesne, že by sa medzi nás nevošla ani tá lyžička z pudingu. Cítil som jej teplý dych na tvári. Srdce jej prudko bilo. Začínalo nám byť neznesiteľne teplo. A čas sa zastavil.
„Asi už odišiel,“ oznámil som po chvíli fučania niečo, čo sme obaja tušili.
Perami sme sa prisali jeden na druhého. Do obeda sme spotrebovali ďalší prezervatív z rodinného balenia, ktoré ležalo na zemi. Tentokrát banánový.
Denisa si obliekla len tričko o rozmeroch XXXL, ktoré jej siahalo až po kolená.
„Nevstávaj ešte, urobím niečo na jedenie,“ povedala. Obedovali sme v posteli. Sedel som prikrytý len na citlivých miestach a tlačil do hlavy špagety s morkadelou. Potom sme ležali jeden vedľa druhého, rozprávali sa, maznali, smiali. Denisa ma ešte raz nakreslila a ja som jej vymasíroval plecia.
Pred mojím odchodom sme použili ďalšiu zo série vôní. Malinovú. Milovali sme sa ticho, pomaly a rozvláčne. Obaja sme boli vyčerpaní, spotení a šťastní. Celý deň sme nerobili nič iné, iba sa venovali jeden druhému.
„Mal by si už odísť. Príde Zuzana,“ povedala po pol hodine, čo som ostal na nej unavený ležať.
„Môžem sa u teba osprchovať?“ spýtal som sa.
Pozrela na hodinky a prikývla. Vliezol som do sprchovacieho kúta a pustil vlažnú vodu. Použil som Denisin šampón s kondicionérom, s extraktom z muchotrávok a účinkom proti lupinám, vypadávaniu vlasov, pevným korienkom a neviem proti čomu všetkému. Taktiež som použil Denisin sprchový gél s hydratačným účinkom, krémom proti vráskam, faktorom 58, ph -15 a vitamínmi všetkých písmen abecedy. Dúfam, že ma nejaký úchyl nebude chcieť zbaliť, keď voniam ako ženská. Utrel som sa do Denisinho uteráka a skontroloval mokrú kúpeľňu, čo po mne ostala. Som predsa chlap, takže som nezabudol vyčliapať kopec vody na dlážku. Do zaroseného zrkadla som prstom nakreslil veľké srdce a dovnútra napísal písmeno D.
„Kedy si to zopakujeme?“ opýtal som sa na rozlúčku. Musím uznať, že to nebolo veľmi romantické. Nie som žiadny Lukáš, ktorému ide len o sex.
„Kedy ťa znovu uvidím?“ opravil som teda svoju otázku.
„Tento týždeň mám veľa vecí do školy. Skús zavolať v stredu,“ povedala tónom, akoby bola sestrička v zubnej ambulancii a ja som sa práve chcel objednať k jej šéfovi na bolestivý zákrok.
„Nedalo by sa skôr?“ skúšal som vyjednávať.
Zamračila sa.
„Ok, tak v stredu,“ vtlačil som jej pusu na rozlúčku a vybehol z dverí izby.
Na schodoch som skoro vrazil do baby s ruksakom na chrbte. Bolo jej hrozne divné, že ma vidí vychádzať z Denisinej izby. Pomyslel som si, že to bude asi Zuzana a mal som pravdu. Nemal som však chuť stať sa účastníkom predstavovania, oblizovania a vysvetľovania čo som tu robil. Zbehol som dole schodmi a už ma nebolo.
Až v autobuse som začal analyzovať predchádzajúce dva dni. Výlet na kopec, Denisinu izbu, kreslenie, sex, …
„Dúfam, že stihla odpratať tie výkresy!“ prebleslo mi hlavou. Predstavil som si Denisu so Zuzanou ako si navzájom ukazujú portréty svojich milencov a porovnávajú ich kvality. Hm, to asi nie, baby takéto veci nerobia. Alebo áno? Teraz neviem.
Baba čo sedela predo mnou v električke si čítala nejaký praštený ženský časopis. Ponad jej plece som čítal stupídne nadpisy článkov.
„Sex na prvom rande? – Áno, či nie,“ do očí mi udreli veľké písmená na ružovej stránke časopisu.
„Jasnačka, prečo nie,“ povedal som si v duchu a pobral sa k dverám električky.
Použitá fotografia: Raspberries 2 / Autor: agzu / Licencia: FreeImages.com