Pomaly sa začínalo stmievať, no ešte stále nebolo treba hľadať s baterkami. Odbočka z hlavnej cesty nás zaviedla k pamätníku pri poľnom letisku blízko dediny Zolná, ktoré slúžilo počas druhej svetovej vojny. Konečne aspoň niečím zaujímavé miesto, ktoré navyše ani Ďuro nepoznal. Krabku som objavil rýchlo, len bolo treba trochu...
Pred odletom na dovolenku zastavil som sa (konečne) odloviť aj miestu letiskovú skrýšu. Konečne píšem aj preto, lebo je to virtuálka, stačí priložiť fotku, čiže veľmi jednoduché. Napriek tomu som ju doteraz nemal odchytenú. Pri ceste lietadlom som akosi vždy od stresu zabudol, že aj tu môže nejaká skrýša… Až...
Je to také isté lietadlo ako minule (no nie to isté :-)). Jedna letuška je však tá istá. Let je OK, iba keď sme pristávali, vleteli sme do oblaku a začali sme robiť nejaký obrat, tak to hučalo a leteli sme nahnutí. Trochu mi zredlo a začal som uvažovať, či sa dá pristáť s jedným motorom.
Úžasné, úvod mám za sebou. Po tom, čo som si vyskúšal pešiu turistiku s batohom na chrbte prostriedkami MHD som dorazil na letisko. Úplne mŕtvy som sa zvalil na lavičku a pomaly začal s jogou na vrátenie môjho chrbtu do pôvodného stavu. Spoločnosť mi robili Kartágo dovolenkári, ktorí mali toľko vecí, že sa tam idú asi vysťahovať.