Kto je to heavy?
25. februára 2009 spadlo pri pristávaní na amsterdamské letisko Schipol turecké lietadlo. Výsledky vyšetrovania ešte nie sú známe – existuje však niekoľko dohadov, čo sa vlastne stalo. Keďže podľa svedkov lietadlo nevyrylo do zeme skoro žiadnu brázdu, pravdepodobný je až skoro vertikálny pád na zem. To v prvom momente evokuje tri domnienky:
- Došlo im palivo (nepravdepdobné).
- Lietadlo letelo príliš blízko za predchádzajúcim strojom a na zem ho zložili silné turbulencie.
- Pokazil sa im nejaký prístroj.
Tento článok nemá za úlohu viesť polemiky ohľadom príčin pádu predmetného lietadla. Verím, že pravú príčinu zistia aj tak vyšetrovatelia a nie ja :-). Čo ma však zaujalo je možnosť 2). Prečo ak jedno lietadlo letí tesne za druhým, môže mu to spôsobovať problémy? A koľko je to „tesne“?
Jav, o ktorom budem písať sa volá „wingtip vortices“. Neviem, ako sa to odborne povie po slovensky, ale voľný preklad znie „vír z konca krídla“. Každé lietadlo pri svojom lete vytvára za sebou vzdušný vír, respektíve dva = z každého krídla jeden. Čim je lietadlo väčšie, tým je samozrejme väčší aj vír, ktorý vyrobí. Ak by ste sa pozreli na lietadlo zpredu, tieto dva víry dávajú dokopy niečo ako tvar srdca. Obrázky vzdušných vírov nájdete na tejto linke:
Vzdušné víry sú potvory – ostávajú prítomné aj niekoľko minút po prelete lietadla a v prípade bočného vetra sa môžu i presúvať. A sú aj najčastejším zdrojom niečoho, čomu sa hovorí „wake turbulence„.
Wake turbulence sa dá preložiť ako „turbulencia v stope / dráhe“ (odborný preklad opäť nepoznám). Ak letí jedno lietadlo tesne za druhým a pritom ho nasleduje presne v jeho stope, môže zachytiť spomínané vzdušné víry. Prejaví sa to trasením lietadla, prudkým a náhlym poklesom letovej výšky aj o niekoľko metrov, problémami s ovládaním. V ojedinelých prípadoch to môže mať za následok aj haváriu lietadla.
To, v akej vzdialenosti môže letieť jedno lietadlo za druhým je rôzne a odvíja sa najmä od veľkosti a typu lietadla vpredu (teda od veľkosti vzdušného víru, ktorý vytvára), od veľkosti lietadla vzadu a samozrejme aj od poveternostných podmienok. Bol som prekvapený, ale bezpečná časová medzera medzi dvoma lietadlami sa tak počíta až na niekoľko minút.
V rámci Európy sa najčastejšie lieta na lietadlách Boeing 737, čo je lietadlo typu „medium“. Najnebezpečnejšie je samozrejme, ak pred vami letí veľmi veľké lietadlo. Na túto skutočnosť zvyknú letoví dispečeri upozorňovať pilota slovami „pred vami je heavy“, čo znamená, že pred ním je lietadlo veľkej hmotnostnej kategórie a pravdepodobnosť turbulencií je veľká. Je na samotnom pilotovi aby prispôsobil svoj let tak, aby sa im vyhol.
Vzdušné víry vytvárajú krídla lietadla neustále, nebezpečné sú však najmä pri pristávaní a štarte. Jednak sa im je vtedy ťažké vyhnúť, keďže všetky lietadlá musia pristávať a štartovať v podstate po tej istej dráhe (v 3-rozmernom ponímaní, nie len po dráhe ako ceste) a jednak ich letová výška a rýchlosť sú malé, čo značne obmedzuje možnosti manévrovania.
Na záver ešte odkaz na jeden zaujímavý článok: Wake Turbulence — An Invisible Enemy.
Doplnené neskôr: Príčinou pádu tureckého lietadla 25.2.2009 na letisku Schipol bola možnosť číslo 3. Porucha výškomeru spôsobila, že autopilot vydal predčasný povel na prerušenie dodávky paliva do motorov. (Piloti si to, žiaľ, všimli príliš neskoro.)
Použitá fotografia: Plane-170272 / Autor: tpsdave / Licencia: CC0
