Pricestovali sme do Atén a hneď na letisko riešili „incident“ s kufrom. Do centra sme šli miestnou MHD, kde nás prekvapil prístup revízora, ktorého sme tam tiež stretli. Ubytovali sme sa v našom Airbnb byte. Nepodarilo sa mi kúpiť v obchode víno, no aj tak som jedno vyskúšal z „miestnych“...
Pricestovali sme v pohode, ubytovali sa a zvyšok dňa strávili na pláži. Dovolenka začala.
Aký je najlepší cestujúci na palube? No predsa pripitý! 🙂 Let prebehol úúúúúúplne v pohode. Sedeli sme 2 a 2 za sebou. Decká si sadli spolu, po štarte vytiahli tablety a knižky so slovami: „Tati, nič nám nehovor, my všetko vieme, my sme to videli v Leteckých katastrofách…“ Tak reku...
25. februára 2009 spadlo pri pristávaní na amsterdamské letisko Schipol turecké lietadlo. Výsledky vyšetrovania ešte nie sú známe – existuje však niekoľko dohadov, čo sa vlastne stalo. Keďže podľa svedkov lietadlo nevyrylo do zeme skoro žiadnu brázdu, pravdepodobný je až skoro vertikálny pád na zem. To v prvom momente evokuje...
Je to také isté lietadlo ako minule (no nie to isté :-)). Jedna letuška je však tá istá. Let je OK, iba keď sme pristávali, vleteli sme do oblaku a začali sme robiť nejaký obrat, tak to hučalo a leteli sme nahnutí. Trochu mi zredlo a začal som uvažovať, či sa dá pristáť s jedným motorom.
Úžasné, úvod mám za sebou. Po tom, čo som si vyskúšal pešiu turistiku s batohom na chrbte prostriedkami MHD som dorazil na letisko. Úplne mŕtvy som sa zvalil na lavičku a pomaly začal s jogou na vrátenie môjho chrbtu do pôvodného stavu. Spoločnosť mi robili Kartágo dovolenkári, ktorí mali toľko vecí, že sa tam idú asi vysťahovať.