2. deň – Nyköping a Nävekvarn

29.8.2000, utorok

Nyköping, ráno

Prvá noc je za mnou. Vôbec mi nebola zima, len som mal furt pocit (a aj mám), že mám všetko vlhké. Asi to nebude len pocit. Ináč k počasiu. Včera po prílete bolo v Štokholme 21°C, tu v Nyköpingu večer o 20:00 16°C, ráno o 7:30 tiež. Je zamračené, dúfam, že nebude pršať. A prečo som si vybral Nyköping? Lebo je dosť ďaleko od Štokholmu (relatívne), je blízko pri mori a musím uznať, že ísť za polárny kruh by bola samovražda. Minul by som všetky prachy len na cestu a ešte by som zmrzol. Ráno, keď som vstal som si uvedomil, že som ešte neurobil ani jednu fotku. (Aj moja návšteva Štokholmu pripomínala skôr útek Napoleóna.) Tak som sa cvakol pred stanom samospúšťou. Snažil som sa nájsť nejaké potraviny, no normálne problém. Som na nejakej hlavnej ulici (niečo ako Obchodná v BA – len dlhšie a krajšie). No sú tu len samé butiky a podobné obchody. Našiel som konečne jeden, lenže ten otvárajú až o 9:00. Takže sadám do blízkej kaviarni či čo to je a dávam si obloženú bagetu + colu + minerálku, (18 SEK + 15 SEK + 15 SEK). Teta predavačka je veľmi milá. Neviem zatiaľ odhadnúť, aké veľké je vlastne toto mesto. Podľa oblečenia ľudí sa snažím zistiť, či toto je normálne počasie, ale asi nie, lebo polovica chodí v tričkách a polovica vo vetrovkách po krk. Ináč je tu hrozne veľa bicyklov. Mladí, starí, všetci fičia na dvoch kolách. A nevidno tu vôbec horské, všetci chodia na takých starých vraždách. No je 9 preč, takže idem kúpiť nejaký chlieb a vodu a môžem ísť skúsiť šťastie inam.

V obchode bolo všetko OK, spravil som nákup za 53,50 SEK (3 vačšie rohlíky, 2x 1,5 l minerálka čistá). Všetky minerálky mali rovnakú cenu, sladené aj nesladené. A mám taký pocit, že fľaše sú vratné. Pri pokladni v rade ma oslovil nejaký geco (=zarastený, kupoval si len pivo). Vedel po anglicky! Chvíľu sa túlam po meste a snažím sa nájsť bus station. Občas akoby chcelo aj popŕchať, takže obliekam vetrovku. V strede mesta som našiel taký kamenný kopček a na ňom kostol (drevený, zavretý). Čo je však dobré, na vrchu bol nejaký chalan, s ktorým som sa dal do reči. Volá sa Tio a študuje tu. Pokecali sme, porozprával mi čo všetko mám obzrieť a tak a potom odišiel, lebo že musí do školy. A vedel kde je Slovensko! Podľa Tiových inštrukcií idem skúsiť nájsť autobusovú stanicu.

Nävekvarn, 14:00

Podľa Tia som našiel bus station hravo. Zisťujem, kam všade sa dá ísť a vyberám si prímorské mesto (alebo dedinu) Nävekvarn. Sem ide autobus o 12:15, takže mám ešte 1,5 hod čas. Skúsil som sa dať do reči s človekom, čo na autobusovej stanici pomáha autobusom cúvať (autor nezistil jeho inú funkciu). „Cúvač“ však nevedel po anglicky, takže smola. Idem teda na poštu poslať pohľadnice. Poštu som našiel ľahko, lebo som už dnes okolo šiel. Predavačky sa pýtam na pohľadnice mesta. Po chvíli hľadania vyhlási, že nemá, ale že vo vnútri tohto domu je pasáž a tam aj obchod s pohľadnicami. A naozaj, je tam plno obchodov. Tomu nerozumiem, na ten počet obyvateľov je tam podľa mňa hrozne veľa obchodov a pritom skoro žiadne potraviny. Kupujem teda pohľadnice (kus za 5 SEK) a vraciam sa na poštu. Na pošte je systém Q-number, teda čakám so svojím lístkom v ruke. Známka domov stojí 7 SEK. Rezkým krokom idem na autobus. Autobus je Scania – vzadu 2 nápravy, mäkké plyšové sedadlá, svetielka, WC! A žena za volantom. Lístok stojí 25 SEK (odhadom 25 km). Vonku prší a my sa trieskame s autobusom veľkým ako hovado cez nejaké dediny po takých úzkych cestách, že sa na ne ledva zmestíme. Nävekvarn je celkom fajn, autobus zastal pri „city center“ = obchod + lekáreň + punpa + pošta + telefón v jednom. Inštinktívne kráčam niekam, kde očakávam more. Po chvíli som tu. Voda!!! Nie som si istý, či je to nie je len jazero, lebo v diaľke je vidno iný breh. Voda tiež nie je moc slaná… Moje pochybnosti pominuli, keď sa okolo prehnala veliká loď. Niekde vo vedľajšej zátoke musí byť veľký prístav. Ináč je tu nádherne, plno lodí (také jachty), pekná zelená trávička, celkovo to tu vyzerá ako rekreačné stredisko mimo sezónu. Chcem sa opýtať chlapa čo tu skladá stan na príves, či sa tu môže len tak stanovať, no nevie po anglicky. Ináč tu v dohľadne nie je ani nohy. Iba čajky. A už vôbec neprší.

Nävekvarn, večer

Zvyšok dňa sa už nič mimoriadne nestalo. Rovno tam kde som sedel je plávajúci most na nejaký malý ostrov. Keď som videl miestnych, že tam idú chytať ryby, prešiel som aj ja na druhú stranu (aj keď mi po moste dosť lepilo). Ostrov je veľký tak, že ho obídem asi za 5 minút. Sú tu skalnaté útesy a super more. Zvyšok dňa len behám po útesoch a kochám sa výhľadom. Pravdaže som sa musel šmyknúť na kameni a strieskať sa, no nestalo sa mi nič vážne. Iba odretý lakeť. Keď rybári odišli, ostal som tu sám. Je tu veľa hríbov, zlých aj dobrých. V čase sezóny musí byť tento ostrov často navštevovaný, no teraz tu nie je ani nohy. Večer som rozložil stan (asi 15 metrov od vody) a zaoberám sa odháňaním komárov.

[Pokračovanie: 3. deň – Krásy prírody]


Gendzo

Cez deň pracujem ako IT manažéris. Po nociach robím vlastné web stránky a píšem články. Rád varím, cestujem a lúštim hlavolamy. Vo voľnom čase cvičím power jogu, čítam knihy a hľadám geokešky. A som šťastný majiteľ jednej skvelej manželky a dvoch detí k tomu.
www.gendzo.sk/autor/gendzo-macher

1 Reakcia

  1. 26.12.2016

    […] [Pokračovanie: 2. deň – Nyköping a Nävekvarn] […]

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *