8. deň – Múzeá a krásy mesta
4.9.2000, pondelok
Štokholm
Včera večer som si dal kávu, takže som pravdaže nemohol zaspať. Káva bola výborná (17 SEK veľký hrnček), no asi musela byť aj riadne silná. Noc bola OK, až nato, že niekto trochu chrápal a buntošili tu nejakí Švédi. Ináč nech sa na mňa nehnevajú, ale Švédi tu robia najväčší lomoz. Ostatní sú ticho, unavení chrnia. Švédi prišli neskoro večer, celú noc im pípal telefón, nad ránom aj pár-krát zvonil. Sú to nejaký k***ti. Ináč to tu ani nestíham vnímať, ako sa tu tie ksichty menia. Niekto príde iba večer, vyspí sa a už ho niet, iný tu zotrvajú niekoľko dní. Niektoré týpky sa tu tvária už ako inventár.
No kde som to prestal, teda začal? Ráno som sa zobudil o 8:00, osprchoval sa, obliekol a išiel na raňajky. Raňajky sú o dve ulice ďalej, v takej malej jedálni, či bufete, či čo to je. Zaplatí sa 37 SEK (ja som použil kupón) a človek môže jesť čo chce a koľko chce (to by bolo pre Ďura :-)). Ja som si dal 2 veľké žemle s maslom, syrom, šunkou a džúsom. K dispozícii bolo aj: lupienky, mlieko, paštéta, lekvár, vajíčka, káva (samozrejme), … Trochu mi tam chýbala zelenina, nejaké paradajky a paprika, no čo už. Keď som dojedol, Matze, s ktorým sme chceli ísť do múzea ešte stále rozjímal na posteli. Presunul som sa teda pred TV a sledoval som MTV.
Navštívili sme múzeum techniky. Trochu ma to však sklamalo. Vstup 50 SEK. Skoro žiadny exponát nemal popis v angličtine. Spočiatku to vyzeralo ako pokusy na základnej škole: magnety, cievky, žiarovky, … Ale boli tam aj zaujímavé veci: staré autá, motorky, bicykle, elektro rozvody, telefóny, … Matze však vyhlásil, že tu nie je nič zaujímavé a že ide preč. Tak čo už s ním reku, choď si. Ja som sa ešte hodný čas potúlal vo vnútri. Potom som šiel cez mesto naspäť do hostela. Vonku bolo striedavo oblačno, tu sa počasie mení veľmi rýchlo. Asi o 14:00 opäť vypadol von, tentoraz sám. Bol so hladný. Najprv že si dám niečo tipiš švediš, no podľa toho čo majú kde napísané nikdy neviem, čo to je. Tak som zavítal do Burger-King, priamej to konkurencii McDonaldu. Čo ja viem, McDonald je lepší. Bolo tam veľa cibule a hamburger bol zohriaty v mikrovlnke.
Potom som sa túlal po meste, došiel som až ku Globen-u = dom v tvare guli. Cestou som odolával nákupom suvenírov, chcem si všetko najprv obzrieť. Pri Globene vlastne nič nie a už ma boleli otlaky na nohách, takže späť idem metrom. Vo švédskych vlakoch a metrách furt niečo hlásia: stanice + kadečo iné. Najprv som myslel, že sa pokazil vlak, ale nikto ani brvou nepohne, tak neviem či to je reklama alebo čo. V hosteli som sa chvíľu bavil s nejakým Austrálanom, sťažoval sa na zimu (keď tu behá v kraťasoch). Pozreli sme BBC správy, MTV a teraz chcem ísť ešte von. Asi sám, lebo tu poriadne nikto nie je. A už si nedám kávu.
Podvečer som hodnú chvíľu pozoroval dôchodcov, ktorí v parku hrali tú hru, že sa hádžu kovové gule k nejakému bodu. Hrajúcich skupiniek tam bolo asi 5, každá po 5-7 ľudí. Prešiel som sa po večernom meste, poobzeral výklady a dal som si horúcu čokoládu (28 SEK) a koláč (15 SEK) v jednej kaviarni. Ináč nechce sa mi tu opisovať ako vyzerá mesto, ale hlavne stará časť je veľmi pekná. Veľa kaviarní, reštaurácií a obchodíkov so suvenírmi.
Už sa mi ani nechce zoznamovať s novými obyvateľmi hostela. Stále niekto prichádza a odchádza. Najmladší človek je nejaké decko (aj tie tu pobehujú), najstarší je asi jedna žena, čo sa ubytovávala v rovnakom čase ako ja. Má asi 65-70 rokov. Vyzerá tak smutne, akoby chcela precestovať celý svet a zažiť ešte niečo pekné. Večer som sa dal však do reči s novým obyvateľom izby. Je to Kanaďan, rodičov má Čechov. Komunikácia ide celkom dobre, keď niečo neviem povedať, tlačím mu to cez češtinu. Keď niečomu nerozumiem, snaží sa použiť češtinu on. Aj tak mám však pocit, že na moju angličtinu bude ešte dlho spomínať. No a on teda hovorí, že Švédsko sa mu zdá drahé (keď už aj jemu, mne určite). Potom ešte vyslovil zaujímavú vec, že keď bol u nás, za 150 Sk mal obed a že to je super ako nám je dobre. Tak som mu vysvetlil, aké sú u nás platy a hneď bol kľudnejší. Ináč kecáme o tom kde sme cez deň boli a kam pôjdeme. A ja idem teraz spať.
[Pokračovanie: 9. deň – Štokholm, čo iné]
1 odpoveď
[…] [Pokračovanie: 8. deň – Múzeá a krásy mesta] […]