Je to také isté lietadlo ako minule (no nie to isté :-)). Jedna letuška je však tá istá. Let je OK, iba keď sme pristávali, vleteli sme do oblaku a začali sme robiť nejaký obrat, tak to hučalo a leteli sme nahnutí. Trochu mi zredlo a začal som uvažovať, či sa dá pristáť s jedným motorom.
Navštívil som Vasa múzeum. Je to múzeum o jednej starej lodi, ktorá sa potopila a potom ju vytiahli a zreštaurovali. Už množstvo autobusov napovedalo, že to je naozaj najnavštevovanejšie múzeum v Štokholme. Vo vnútri spústa ľudí. Expozícia bola však perfektná.
No kde som to prestal, teda začal? Ráno som sa zobudil o 8:00, osprchoval sa, obliekol a išiel na raňajky. Raňajky sú o dve ulice ďalej, v takej malej jedálni, či bufete, či čo to je. Zaplatí sa 37 SEK (ja som použil kupón) a človek môže jesť čo chce a koľko chce (to by bolo pre Ďura :-)).
Hostel som našiel celkom ľahko. Podľa mapky som prišiel až na recepciu. Ubytovňa sa volá „City Back Packers“. Na recepcii bol milý chlap, ktorý už o mojom príchode vedel. Konečne normálna posteľ, to sa nám to zlepšuje… 🙂
Dnes som pochopil ľudí, ktorím sa páči dovolenka typu ležať pri bazéne a chľastať. Teraz by som sa rád takej zúčastnil. No čo už, musím to dobojovať, ináč to nebude. A ešte 1 vec, zabudol som si zobrať zo sebou náplaste a obväz, ale myslel som na to, no hlava deravá.
Úžasné, úvod mám za sebou. Po tom, čo som si vyskúšal pešiu turistiku s batohom na chrbte prostriedkami MHD som dorazil na letisko. Úplne mŕtvy som sa zvalil na lavičku a pomaly začal s jogou na vrátenie môjho chrbtu do pôvodného stavu. Spoločnosť mi robili Kartágo dovolenkári, ktorí mali toľko vecí, že sa tam idú asi vysťahovať.