6. deň – Boli už aj lepšie dni

2.9.2000, sobota

Södertälje, ráno

Polovicu výletu mám za sebou, no očakávam, že táto druhá polovica sa zomelie o čosi rýchlejšie. Noc bola pokojná, v diaľke bolo počuť hukot áut a hluk hudby z nejakej krčmy. Ráno typicky švédske, trochu hmly, zima, vlhko. Chudák stan je zas úplne mokrý. Čo je najhoršie, začína sa to prejavovať na tyčkách, ktoré miestami chytajú fľaky hrdze. (Ďuro sorry – nič proti tomu neviem robiť). Očakávam však, že bude pekný deň, na oblohe je len pár malých mrakov. Ako tak postávam pri stane a rozmýšľam ako ho usušiť, pribehol ku mne nejaký pes, ktorý je tu na rannej prechádzke. Jeho panička ho však hneď zavolala späť, tak sme moc nepokecali. Robím všetky ranné procedúry: obliekam sa, balím stan, defragmentujem batoh. Idem do mesta. Chcem navštíviť nejaké potraviny. Je presne 9:00, takže idem včas, lebo všetky obchody tu otvárajú najskôr o 9:00. Švédi asi radi spia. Kupujem si mlieko, minerálku a nejaké podlhovasté žemle. (Mlieko 0,1% tuku 6,90 SEK; žemľa 2,90 SEK; ochutená minerálka 1,5 l 13,50 SEK) Úspešne sa mi podarilo vrátiť vratné fľaše, ktoré už od utorka nosím v batohu. Zistil som však, že tu sú zálohované všetky fľaše, aj tie s tenkého plastu. Je to asi preto aby ich ľudia nosili späť na recykláciu a neodhadzovali len tak do smetí. Na nakupovaní vo Švédsku ma zaujala ešte jedna vec. Ich najmenší peniaz je 50 öre (niečo ako 50 hal). To znamená, že aj keď niečo stojí 23,10 SEK, zaplatíte len 23 SEK. Zato však s obľubou používajú ceny XX,90 SEK. V obchode sa odohrala ešte jedna scéna. Keď som chcel vrátiť vozík a zobrať si svojich 10 SEK čo som do neho strčil, predavačka na mňa spustila niečo po švédsky. Po chvíľke vyjasňovania si faktov (v angličtine) sme sa dohodli. Problém bol v tom, že ja som mal vozík červený a to nebol ich vozík (z ich obchodu). Vysvetlil som jej však, že ja som ten vozík našiel medzi ich zelenými, tak potom povedala, že ho tam mám teda aj vrátiť. V prvom momente som však vôbec netušil, čo po mne chce.

Huddinge, doobeda

Šiel som na vlak do Huddinge. Vlak skôr pripomína metro, aj keď v ňom viac miesta na sedenie. Lístky sú len akési kupóny. Niektorí Švédi majú takýchto kupónov celé kotúče a len si orazia na stanici príslušný počet. Ja som ich však kúpil v pokladni už orazené (aspoň si myslím). To mi však nebránilo v tom, aby som tam aj ja 1 kupón nestrčil do toho strojčeka. Pravdaže zlou stranou :-). Je to v podstate aj tak jedno, lebo ich nikto nekontroloval. Vlak sa vliekol veľmi pomaly a stál pri každej vŕbe. Postupne pristupovali ľudia, väčšina ide do Štokholmu. Mesto Huddinge sa nachádza bližšie k centru Štokholmu ako „Stockholm Syd“, takže sa dá povedať, že aj ja som už v Štokholme aj keď tam ešte nie som. Ináč Huddinge ako mesto sa mi moc nepáči. Nyköping mal peknú hlavnú ulicu a taký pokojný ruch, Södertälje zas plno kanálov s loďkami a obchodný stred so stánkami. Toto mesto akoby nemalo svoju atmosféru. Ulice sú tu trochu špinavšie, všade vidno len bytovky, nič zaujímavé.

Huddinge, podvečer

Teraz už viem, že Huddinge bol môj veľký cestovateľský omyl. Nie je tu nič. Ponevieram sa ako choré prasa po meste a okolí. Pravdaže som sa stratil, musel som prešľapať pekný kus. Popritom som si hľadal nejaké miesto na spanie, no nič. Les je tu hustý, samá jama a ešte k tomu plno ľudí so psami. Dosť ma to štve, toto je najhorší deň môjho výletu. Keby som toto vedel, ostanem v Södertälje, tam boli aspoň loďky a spal som 5 minút od centra. Som taký znechutený, že idem znovu na stanicu, že pôjdem o zastávku ďalej. Na moje prekvapenie lístok stojí 2 kupóny = 16 SEK. A nemôžem mať zľavu <26, lebo zľava je <15. Je to veľa, ale čo už. Je to tak preto, lebo tento vlak už patrí do Štokholmskej koľajovej doprave (spolu s metrom). Vystúpim teda na ďalšej zastávke. Ako pozerám na mapu, táto zastávka je vlastne v tom istom meste ako tá predtým a všetko spolu je v Štokholme, lebo všetko je pospájané ulicami, aj keď je medzi nimi niekde les. Ja som úplne fyzicky aj psychicky na dne. Na nohách mám otlaky, tento výlet ma už nebaví. Je toho veľa. Už by som konečne rád spal v posteli, osprchoval sa a nemusel furt prevláčať batoh. Dúfam, že v Štokholme sa to zlepší, lebo ak nie, psychicky sa zosypem a pôjdem si sadnúť na letisko, kde budem do stredy čakať na moje lietadlo :-).

Teraz som si konečne našiel aké-také miesto na spanie. Je to v takom malom lese kde chodia behať, blízko chodníka, nie je ma však vidno. Zato je asi 20 m od 4-koľajovej železnice, kde furt chodia vlaky. No ja už nemám náladu ísť hľadať niečo lepšie. Jediná výhoda tohto miesta je tá, že nie je vôbec kryté od východu, takže dúfam, že ráno stan skoro vyschne.

Dnes som pochopil ľudí, ktorím sa páči dovolenka typu ležať pri bazéne a chľastať. Teraz by som sa rád takej zúčastnil. No čo už, musím to dobojovať, ináč to nebude. A ešte 1 vec, zabudol som si zobrať zo sebou náplaste a obväz, ale myslel som na to, no hlava deravá.

[Pokračovanie: 7. deň – Konečne Štokholm]


Gendzo

Cez deň pracujem ako IT manažéris. Po nociach robím vlastné web stránky a píšem články. Rád varím, cestujem a lúštim hlavolamy. Vo voľnom čase cvičím power jogu, čítam knihy a hľadám geokešky. A som šťastný majiteľ jednej skvelej manželky a dvoch detí k tomu. www.gendzo.sk/autor/gendzo-macher

Môže sa vám páčiť...

1 odpoveď

  1. 26.12.2016

    […] [Pokračovanie: 6. deň – Boli už aj lepšie dni] […]

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *