1.9.2000, piatok

Nyköping, ráno

Noc bola pokojná, v diaľke bolo stále počuť hukot áut, no do tejto časti lesa za celý čas nezavítala ani noha. Ráno sa budím niečo po 7:00. Vonku je hmla a stan je úplne mokrý, ja som tiež celý vlhký. Už som si na to zvykol. Balím veci a idem na vlak. Ináč aj v tomto lese je plno hríbov (jedlých), ktoré rastú vedľa chodníkov a nikto o ne nemá záujem. Kúpil som si lístok do Södertälje za 80 SEK a volím stratégiu postupného približovania sa k Štokholmu. Železničná stanica má 1 nástupište (2 koľaje pre osobné vlaky). Zato má všetky dvere na fotobunku, 3 monitory ktoré ukazujú odchody a príchody, telku pre ľudí v čakárni, všade sú automaty na lístky. Teta čo lístky predáva má pred sebou LCD display a pár čítačiek magnetických a čipových kariet (a je milá, ale to je tu default). Vlak mi ide o 8:50, čo je už!

Södertälje, doobeda

Tak to bol teda iný vlak. Mal 3 vagóny, ale navonok tvoril jednoliaty celok. Vo vnútri všetko na fotobunku. Kde vystúpiť nebol problém, lebo svetelná tabuľa informovala o tom, kde sme a kam ideme a koľko je hodín. Sprievodčíčka okrem kontrolovania a predávania lístkov chodila aj s vozíkom a predávala kávu, sendviče, cukríky a iné požieratiny. Teraz sedím v Södertälje na stanici. Stanica je pravdaže v perfektnom stave, je tu však zas len 2,5 človeka. Všimol som si, že pohyblivé schody sú na fotobunku = až keď sa na ne postavím, tak sa pohnú. Celou cestou bola vonku hmla. Vôbec sa mi nechce ísť von zo stanice, kde je teplo. Najviac ma však dojímajú švédi, ktorí v takomto počasí chodia v krátkom tričku a kraťasoch.

Södertälje, 12:30

No trochu som sa prerátal, cesta zo stanice do centra mesta mi trvala 1 hodinu (~5km). Problém je asi v tom, že to bola stanica „Södertälje Syd“ a nie „Södertälje C“. C stanica je priamo v meste. Tu aj zisťujem, že do Štokholmu je to fakt čo by kameňom dohodil a vlak mi tam chodí každú 0,5 hod. Hmla už je preč, dokonca aj oblaky sa potrhali a svieti slniečko. Prechádzam sa po centre a pozerám si obchodnú pasáž. Trochu ma štve batoh na chrbte, aj som si ho chcel nechať na stanici v úschovni, no žiadna tam nebola. Medzi lavičkami sú búdy, kde väčšinou arabi (ako u nás :-)) predávajú kávu a párky. Je čas obeda a ja som hladný. Pristúpil som teda k jednej búde a rovno vynechávam angličtinu (pozn. autora – používam ruky, nohy). Chlap to veľmi dobre pochopil, a už mám v ruke pečenú klobásu. Chlap mi ešte poradil, že si mám na ňu dať nejakú zeleninovú zmes, čo tam mal v pohároch. Klobása ináč stála 20 SEK a je taká veľká, že trčí 3cm na každú stranu z toho rožka. Asi som bol dosť hladný (a od pondelka som nemal nič teplé), no zožral som to hneď. Potom som si ešte v stánku s ovocím a zeleninou kúpil slivky (1 kg po 19,90 SEK) a teraz sa hrejem na slniečku. Ináč ešte dve ceny zo zelovocu: banány 12,90 SEK, uhorky 14,90 SEK.

Södertälje, poobede

Trochu sa táram po meste a ocitám sa pri nejakom vodnom kanáli. Cezeň sa práve prediera obrovská námorná loď, musia jej otvoriť padací most, aby prešla ďalej. Netušil som, že aj tadeto chodia lode. Overujem si to na mape, ale loď naozaj mohla byť skutočná, je to možné, aby tadeto šla, aj keď som to nečakal. Zvyšok dňa sa len tak mocem po meste, pozerám sa po loďkách v zátoke a pozorujem ľudí. Podvečer sa odoberám do tunajšieho lesíka nájsť miesto na nocľah. V lesíku športuje pár Švédov, ale tí ma budú mať v paži. Dnes sa už asi nič nestane. Je mi smutno, lebo sa nemám ani s kým porozprávať a takto večer mi nezostáva nič iné len čumieť do blba.

[Pokračovanie: 6. deň – Boli už aj lepšie dni]