31.8.2000, štvrtok

kdesi vo Švédskej buši, doobeda

Ráno som vstal o 8:00. Neprší, ale je zamračené a stan je aj tak úplne mokrý. Ten chlap čo tu včera večer bol odišiel a zdá sa, že som tu sám. Je to škoda, lebo by som potreboval doplniť zásoby pitnej vody. Včera som vodu vyriešil tak, že som v nejakej osade našiel vonku kohútik s vodou. Bola čistá, tak ju pijem. Zjedol som ďalšiu konzervu a poskladal stan. Začína pršať a ja sa vydávam po oranžovej značke. Aby som bližšie objasnil:

Značková cesta sa volá Sörmlandsleden. Skladá sa z číslovaných úsekov, kde každý má svoju dĺžku, napísanú náročnosť a čo sa tam dá vidieť. Jeden úsek je približne 4,5 až 6 km. Popis je iba v švédštine, takže šlapem bez toho, aby som niečo vedel o trase. Včera som prešiel 37, 38, 39, dnes už mám za sebou 40. Touto cestou by som sa chcel dnes až zajtra dostať znovu do Nyköpingu, odkiaľ chcem ísť vlakom niekam ďalej.

poobede

Už mám toho lozenia po lese plné zuby. Oranžová značka ma mierne povedané sklamala, keď som sa po dlhom predieraní lesom a lození po skalách ocitol na mieste, kde som bol pred 2 hodinami. Na nohách mám otlaky, som vyčerpaný fyzicky aj psychicky. Ďalej kráčam po asfaltke, ktorá bola našťastie na blízku. Problém bol s určením smeru, no našťastie som si typol správne a ocitám sa v dedine Buskhyttan. Tu čakám asi 1 hod pri nejakej škole na autobus do Nyköpingu. Cesta ma stojí 21 SEK. Tu na želežničnej stanici pozerám nejaké odchody vlakov a idem do nejakého mestkého lesa nájsť miesto na stan. Začínam mať tohto výletu plné zuby. Spať v stane nie je nič ružové, je tu plno komárov a stále prevlákať batoh ťažký ako hovado…. Posledné 2-3 dni plánujem byť v Štokholme, takže mi ostávajú 3 dni, ktoré si musím nejak vyplniť.

[Pokračovanie: 5. deň – Södertälje]