Ako to začalo

Tak som sa jedného dňa koncom leta rozhodol, že je načase spraviť si voľno v robote a skúsiť nejakú dovolenku. Už dávno ma lákali severské krajiny a tak som vlastne ani dlho nerozmýšľal. Švédsko sa mi od začiatku zdalo úplne ideálne aj z toho dôvodu, že do tejto krajiny (ešte) nemáme víza a zatiaľ sme ich ani nemali.

Najprv som myslel, že si nájdem cestovku, ktorá ma zoberie po tejto krajine, no túto myšlienku som vlastne aj hneď zavrhol. Všetky cestovky chodia autobusom – ble, chcel som konečne letieť lietadlom. A potom, nelákala ma predstava plného autobusu Slovákov, ktorí sa presúvajú z miesta na miesto v rozheganej Karose a híkajú pri každej príležitosti.

No a zvyšok bol celkom jednoduchý. Išiel som do jednej nemenovanej cestovky, kúpil som si letenku Bratislava – Praha – Stockholm a späť a mohol som ísť.

Aby som to ešte upresnil, išiel som sám, kedže som nenašiel nikoho, kto by bol ochotný cestovať so mnou (čo už, nevedia o čo prišli .-)). Celá moja cesta bola dosť na slepo, vo Švédsku som nemal vybavené žiadne ubytovanie, stravovanie, ani nič podobné. Bral som si stan, spacák a nejaké tie konzervy. Ako som sa dočítal na Internete, stanovanie vo voľnej prírode je v pohode a ten týždeň už nejak prežijem aj na suchej strave. Kúpil som si teda mapu, jedlo, pobalil veci a bol som pripravený.

No a čo som tam vlastne zažil? V prvom rade som spoznával krajinu a ľudí. Snažil som sa všímať si bežných obyvateľov – ako žijú, ako sa obliekajú, ako stravujú. No taktiež som chodil po horách, bol som sa pozrieť pri mori, navštívil som hlavné mesto Štokholm. Proste som nerobil nič, no aj tak bolo super.

Denník

1. deň – Prílet do Švédska
2. deň – Nyköping a Nävekvarn
3. deň – Krásy prírody
4. deň – Koniec lozenia po lese
5. deň – Södertälje
6. deň – Boli už aj lepšie dni
7. deň – Konečne Štokholm
8. deň – Múzeá a krásy mesta
9. deň – Štokholm, čo iné
10. deň – Hurá domov

Fotogaléria

Ľudia

Všetkých, ktorých som vo Švédsku stretol, boli milí a priateľskí. Hlavne a najviac to platilo o tých, čo niečo ponúkali, predávali, či vás mali o niečom informovať. Fungovalo to vždy, keď som si niečo išiel kúpiť, alebo trebárs len zistiť, kedy mi ide vlak. Je to celkom príjemné a mnoho našich obchodníkov by si malo zobrať príklad.

Jazykové znalosti Švédov sú na výbornej úrovni, až na pár vínimiek som nestretol nikoho, kto by nevedel po anglicky. Rozprával som sa s malými deťmi aj s dôchodcami. Vypýtať si niečo v obchode, informovať sa na odchody autobusov, to nebolo ani v zapadnutej dedine žiadny problém.

A ako vyzerajú typický Švédi? No to ani moc neviem, všímal som si iba Švédky :-). Takže tie sú väčšinou okolo 170cm vysoké, blond alebo špinavý blond, veľké prsia a široké boky. Baby som si všímal hlavne v Štokholme. Tam sa obliekajú zväčša elegante, často si farbia vlasy: na fialovo, či červeno. Teenegerky však často chodili v rolákoch až po krk, rifloch a vychodených teniskách. O mužoch vlastne ani nič neviem :-).

Všade žije veľa ľudí iných národností, či farby pleti. Vidieť černocha, číňana, mulatku, či inda nie je žiadny problém. Pravdaže, priamo v Štokholme sa k tomu pridávajú množstvá turistov. Čo však obdivujem a uznávam je ich národná hrdosť. Sú hrdí na to, že sú Švédi, sú hrdí na svoju štátnu vlajku. Preto je bežná vec, že na dome majú švédsku zástavu, že na dvore majú normálny stožiar na ktorom je zástava, že v bytovke na okne majú držiak na zástavu, …

Doprava

Doprava, to bolo prvé, nad čím som žasol. Všetky autobusy a vlaky boli vždy v perfektnom stave. Väčšina vyzerala ako prvý deň na linke – nablískané, čisté, plné elektronických informačných tabúľ a fotobuniek. Ja som po krajine cestoval najmä vlakom. Vo švédsku je perfektná sieť koľajníc, cestovanie vlakom je rýchle a pohodlné.

Odporúčanie mladím cestovateľom: na všetky vlaky majú ľudia pod 26 rokov zľavu 30%. To znamená, že pri kupovaní cestovného lístka stačí povedať „I’m under 26“, prípadne na dôkaz vytiahnuť pas a lístok máte lacnejší. Pri cestovaní autobusom som skúšal použiť ISIC kartu, ktorá mi mala zabezpečiť tiež 30% zľavu, problém bol však v tom, že žiadny šofér o tom nikdy nepočul.

Ináč, cestovanie je vraj dosť drahé. Neviem to posúdiť, pre mňa tam bolo drahé všetko. Na vlastnej koži však môžem potvrdiť, že cestovanie mestkou dopravou v Štokholme ide naozaj dosť do peňazí. Hlavne keď chcete navštíviť veľa pamiatok. V tom prípade vám odporúčam kúpiť si jedno-dňový, alebo viac-dňový cestovný lístok. Ten je síce na prvý pohľad riadne mastný, no spolu s ním máte zdarma vstup skoro do všetkých múzeí. No a najvýhodnejšie je ubytovať sa niekde v centre. Všetky múzeá a pozoruhodnosti sú v centre alebo blízko centra, potom vám žiadna mestká doprava vlastne nebude treba.

No a na čom sa bežne jazdí? Tak v prvom rade je to domáca značka Volvo, a potom nasleduje typická európska klasika – VW, Audi, Skoda, Fiat, … Autobusy sú však väčšinou výhradne Volvá a Scanie.

Ceny

Keď som ja plánoval svoju cestu, hľadal som práve tieto informácie. Koľko stoja základné potraviny, koľko stojí lístok na vlak, ubytovanie, atď. Aj preto, že so zháňaním práve týchto informácií som mal najväčšie problémy, uvádzam tu niektoré ceny, tak ako som ich ja zažil:

• Poplatok za výmenu peňazí (SEB = Skandinaviska Enskilda Banken): 40 SEK
• Autobus z letiska Arlanda do Štokholmu: 60 SEK dospelý, 40 SEK študent (ISIC karta)
• Vlak z Štokholmu do Nyköpingu: 110 SEK (cena je so zľavou 30% pre ľudí mladších ako 26 rokov)
• Vlak z Nyköpingu do Södertälje: 80 SEK (cena je so zľavou 30% pre ľudí mladších ako 26 rokov)
• Ubytovanie v hosteli, centrum Štokholmu: 160 SEK / osoba na jednu noc
• Raňajky v reštaurácii v Štokholme: 37 SEK (všetko čo zjete)
• Jeden kupón na mestkú dopravu v Štokholme: 8 SEK (platí len pre jednu zónu, celý Štokholm sa dá prejsť asi na 5 kupónov)
• Vstup do múzea: väčšinou 50 – 100 SEK
• Mlieko (0,1% tuku): 6,90 SEK
• Žemľa; 2,90 SEK
• Jablková minerálka, 1.5l: 13,50 SEK + 2 SEK záloha za fľašu
• Menu v Mc Donalde: od 45 SEK
• Pečená klobása v rožku: 20 SEK
• Káva: 15 – 20 SEK
• Obložená bageta (maslo, syr, zelenina): 20 SEK
• Pohľadnica: 1 – 10 SEK

Ako sami vidíte, Švédsko je naozaj pre našinca dosť drahé. No ja vlastne nepoznám žiadnu západnú krajinu, kde by to pre nás bolo lacné. Môžem však spomenúť to, že aj Kanaďanom, Australanom, či Nemcom sa ceny zdali vysoké. Asi nie tak veľmi ako mne, ale predsa pri rozhovore o cenách vyhlasovali, že niektoré veci stoja veľa.

Príroda

Príroda vo Švédsku je fakt nádherná. Miestami úplne nedotknutá, všade čisto a pokoj. Švédi sa mimoriadne starajú o svoje životné prostredie. Kým u nás sa o ochrane prostredia len kecia no nikto nič nerobí (a keď aj robí, všetci to aj tak majú v paži), vo Švédsku to vyzerá ináč. Odpad sa recykluje jedna radosť – zálohované sú nielen sklenené fľaše, ale aj všetky umelohmotné (2 SEK) a taktiež aj plechovice z nápojov (50 öre). Záloha slúži na to, aby ľudia priniesli daný obal späť do obchodu, kde sa môže recyklovať. A keď som bol ubytovaný v ubytovni, jednou z podmienok bolo to, že budem recyklovať odpad! Nebolo problém vidieť, ako pri kontajneroch zastavujú autá a ľudia pekne vykladajú jednotlivé igelitky do správnych kontajnerov. V tomto smere sa máme ešte čo učiť.

Poďakovanie

Týmto ďakujem všetkým, ktorí mi pomohli moju cestu zrealizovať:

• Ďurovi, za požičanie stanu, spacáka, nejakých peňazí a poskytnutí cenných rád;
• Karčimu, za finančný úver a repelent – dosť sa mi zišiel;
• Aj všetkým ostatným, ktorí ma podporovali, obdivovali a držali mi palce.

Záver

A čo povedať na záver? Som veľmi rád, že som mohol niečo takéto prežiť. Spoznal som cudziu, ďalekú krajinu, videl nádhernú prírodu a more, letel lietadlom. Neviem, sám by som sa na podobný výlet už asi nevybral, no určite ešte niekam pôjdeme. Veď cestovať musím vtedy, keď som mladý, nie keď budem mať 40 rokov a doma 3 deti, ženu, psa, mačku, akváriové rybičky, ….

---