Category: Život je malina
Firmu nám predali. Už je to isté, už je to na papieri. Na rozlúčkovej párty však sedím sám. Teda je tu aj Milan a Lukáš, no oboch mám v paži. Šéf, vlastne už bývalý šéf, sa so všetkými rozlúčil, po mene poďakoval vedúcim jednotlivých oddelení a tiež aj svojej asistentke...
Je niečo po polnoci, obaja sedíme nahí v posteli a jeme mrazené jahody so šľahačkou. Sme zakrytí len jednou perinou, pretože druhá chýba – aj keď posteľ je manželská. „Potrebujem sex,“ povie z ničoho nič Monika. Odloží prázdnu misku na nočný stolík, oprie sa mi o plece a pokračuje: „Potrebujem...
Včera sme boli spolu vonku a dnes sa tvárime, akoby sa nič nestalo. Teda, veď naozaj sa nič nestalo. Vo firemnom telefónnom zozname som našiel jej číslo. „Ahoj, mas sa?“ vyťukal som na svojom mobile. Nič duchaplnejšie mi nenapadlo. „Dôležité je nestratiť kontakt,“ opakoval som si v duchu, akoby každou sekundou...
Na poličke leží list a na ňom hŕbka časopisov a novín. A na tom všetkom nejaký ten prach. Prešlo už zopár dní i zopár týždňov a ja postupne zabúdam. „Keď nevolaj, tak nevolaj,“ povedal som si. „Ja sa ti prosiť nebudem!“ Som zdeprimovaný, no vôbec si to nechcem pripustiť. A...
Nemám náladu sa k tomu vracať. Nemám náladu upratovať v hlave, špŕtať sa v tom, snažiť sa to všetko pochopiť. K čomu by to bolo dobré? Mám pocit, že už nič nevyriešim a celé to pitvanie ma bolí ako keby som ho robil tupým hrdzavým nožíkom. Denisa ma oklamala. To...
Všetko sa to posralo. Celý svet sa zase posral. Ledva som sa dotiahol na ubytovňu. Na hlave mám hrču a vôbec mi nie je dobre. Okolo desiatej sa mi začala krútiť hlava. O pol jedenástej som vracal. Je to super, taký menší otras mozgu. Zažil som to za mladi, keď...
Pondelok. Kokso, ešte je len pondelok. Telefón nedvíha. Poslal som jej aspoň SMS. Neodpovedala. Utorok. Ani dnes mi to nezdvihla. Znovu som poslal SMS. Odpovedala až okolo polnoci, keď som už spal. „Mam vela prace, zavolaj zajtra. Budem sa tesit. Denisa“ STREDA! Konečne je tu STREDA. Celý deň som ako...
Buch, buch, buch. Niekto kopal do dverí. „Denisa, otvor! Otvor už konečne!“ ozvalo sa smerom z chodby. Nejaký hromotĺk sa snažil dostať k Denise do izby. V panike som chcel rýchlo vyskočiť z postele, obliecť sa a tváriť sa akoby nič. Pravdaže, aj tak sa to všetko nedalo stihnúť a...
Do očí mi zasvietilo slnko, predierajúce sa pomedzi závesy. Strhol som sa a otvoril oči. Chvíľu sa mi zdalo, že musím ísť do práce. Bola nedeľa skoro ráno. V nedeľu sa nezvyknem budiť skoro ráno. V nedeľu som rád, keď sa zobudím pred obedom. Teraz to však bolo iné. Musela...
„Prosím ťa, potreboval by som takéto, ale trochu väčšie,“ oslovil som dve baby pri pokladni. Obe mali obtiahnuté tričká nesiahajúce ani do pol brucha a ošúchané modré rifle, čo vyzerajú akoby ich 2 roky nosil murársky učeň. „Skús toto!“ Podala mi tričko s výstrihom do V. „Vďaka,“ provokačne som sa...