Podvečer som niečo rýchle zjedol a prečítal noviny, čo tu nechal Peťo. Chvíľu som rozmýšľal, čo si oblečiem. Výber sa zúžil hneď po tom, ako som vytriedil špinavé veci. Lukáš prišiel s hodinovým meškaním. Prezvonil ma na mobil a o chvíľu som sedel v jeho 15 ročnom BMW, ktoré splašil...
Rádiobudík svietil zelenými číslami do ranného šera. Zas som sa zobudil minútu pred zvonením. Stáva sa mi to pomerne často. Neviem prečo nemôžem spať až do zvonenia. Moje vnútorné bio-hodiny ma vždy zobudia tesne predtým, ako sa zapne rádio. Na vine bude asi starý drnčavý budík, ktorý som mal kedysi...
Vstával som uprostred noci. Pred sebou som mal dlhú cestu na opačný koniec republiky. Čakalo ma tam niekoľko pracovných stretnutí. Zobral som si večer pripravené veci, zabuchol dvere na byte a vykročil do tmy. Celé mesto ešte spalo, všade bola tma a pokoj. Vonku pršalo a keď som otváral auto,...
Príživník novinový je zvláštny živočíšny druh. Delí sa na niekoľko podskupín, z ktorých najznámejšie sú: príživník električkový, príživník autobusový, príživník vlakový, príživník kancelársky. Na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že uvedený druh patrí medzi vymierajúce zvery ako africké šelmy, indické slony či mongolské zebry a preto ho treba chrániť....
Malá to rekapitulácia môjho výletu: Ako to začalo, čo tam bolo a za koľko, nejaké to poďakovanie a pár slov na záver.
Je to také isté lietadlo ako minule (no nie to isté :-)). Jedna letuška je však tá istá. Let je OK, iba keď sme pristávali, vleteli sme do oblaku a začali sme robiť nejaký obrat, tak to hučalo a leteli sme nahnutí. Trochu mi zredlo a začal som uvažovať, či sa dá pristáť s jedným motorom.
Navštívil som Vasa múzeum. Je to múzeum o jednej starej lodi, ktorá sa potopila a potom ju vytiahli a zreštaurovali. Už množstvo autobusov napovedalo, že to je naozaj najnavštevovanejšie múzeum v Štokholme. Vo vnútri spústa ľudí. Expozícia bola však perfektná.
No kde som to prestal, teda začal? Ráno som sa zobudil o 8:00, osprchoval sa, obliekol a išiel na raňajky. Raňajky sú o dve ulice ďalej, v takej malej jedálni, či bufete, či čo to je. Zaplatí sa 37 SEK (ja som použil kupón) a človek môže jesť čo chce a koľko chce (to by bolo pre Ďura :-)).
Hostel som našiel celkom ľahko. Podľa mapky som prišiel až na recepciu. Ubytovňa sa volá „City Back Packers“. Na recepcii bol milý chlap, ktorý už o mojom príchode vedel. Konečne normálna posteľ, to sa nám to zlepšuje… 🙂
Dnes som pochopil ľudí, ktorím sa páči dovolenka typu ležať pri bazéne a chľastať. Teraz by som sa rád takej zúčastnil. No čo už, musím to dobojovať, ináč to nebude. A ešte 1 vec, zabudol som si zobrať zo sebou náplaste a obväz, ale myslel som na to, no hlava deravá.