No kde som to prestal, teda začal? Ráno som sa zobudil o 8:00, osprchoval sa, obliekol a išiel na raňajky. Raňajky sú o dve ulice ďalej, v takej malej jedálni, či bufete, či čo to je. Zaplatí sa 37 SEK (ja som použil kupón) a človek môže jesť čo chce a koľko chce (to by bolo pre Ďura :-)).
Hostel som našiel celkom ľahko. Podľa mapky som prišiel až na recepciu. Ubytovňa sa volá „City Back Packers“. Na recepcii bol milý chlap, ktorý už o mojom príchode vedel. Konečne normálna posteľ, to sa nám to zlepšuje… 🙂
Dnes som pochopil ľudí, ktorím sa páči dovolenka typu ležať pri bazéne a chľastať. Teraz by som sa rád takej zúčastnil. No čo už, musím to dobojovať, ináč to nebude. A ešte 1 vec, zabudol som si zobrať zo sebou náplaste a obväz, ale myslel som na to, no hlava deravá.
Noc bola pokojná, v diaľke bolo stále počuť hukot áut, no do tejto časti lesa za celý čas nezavítala ani noha. Ráno sa budím niečo po 7:00. Vonku je hmla a stan je úplne mokrý, ja som tiež celý vlhký. Už som si na to zvykol. Balím veci a idem na vlak.
Ráno som vstal o 8:00. Neprší, ale je zamračené a stan je aj tak úplne mokrý. Ten chlap čo tu včera večer bol odišiel a zdá sa, že som tu sám. Je to škoda, lebo by som potreboval doplniť zásoby pitnej vody. Včera som vodu vyriešil tak, že som v nejakej osade našiel vonku kohútik s vodou.
V noci pršalo, aj mi bola zima. Teda zima mi je na nohy a hlavu, na chrbte som spotený. Na hlavu si dávam košeľu – ľutujem, že som si nezobral čiapku. Spalo sa mi oveľa lepšie ako predchádzajúcu noc, je tu ticho a pokoj. Iba občas prešla okolo loď. Ináč zaujímavé, lode chodia furt len jedným smerom, von do mora.
Prvá noc je za mnou. Vôbec mi nebola zima, len som mal furt pocit (a aj mám), že mám všetko vlhké. Asi to nebude len pocit. Ináč k počasiu. Včera po prílete bolo v Štokholme 21°C, tu v Nyköpingu večer o 20:00 16°C, ráno o 7:30 tiež. Je zamračené, dúfam, že nebude pršať.
Úžasné, úvod mám za sebou. Po tom, čo som si vyskúšal pešiu turistiku s batohom na chrbte prostriedkami MHD som dorazil na letisko. Úplne mŕtvy som sa zvalil na lavičku a pomaly začal s jogou na vrátenie môjho chrbtu do pôvodného stavu. Spoločnosť mi robili Kartágo dovolenkári, ktorí mali toľko vecí, že sa tam idú asi vysťahovať.